Černínsky palác

Černínsky palác je veľká palácová, pôvodne ranobaroková budova nachádzajúca sa v Prahe 1 na Hradčanoch na Loretánskom námestí (fakticky naproti Lorete). Po mnoho rokov tento palác, presne od roku 1934, slúži ako sídlo Ministerstva zahraničných vecí niekdajšieho Česko-Slovenska i Česka.

Dejiny upraviť

Palác dal postaviť rakúsky diplomat gróf Humprecht Jan Černín z Chudenic – odtiaľ je jeho názov. Ide o jednu z najväčších barokových budov v Prahe vôbec. Stavba bola zničená počas vojny o rakúske dedičstvo v 40. rokoch 18. storočia, znovu potom v roku 1757 kedy ho poškodila pruská delostreľba. Palác tiež vďaka tomu prešiel radou neskorobarokových prestavieb a dodatočných rekonštrukcií. Počas druhej svetovej vojny ho prebudovali i nacisti.

Od roku 1777 palác už neslúžil svojmu pôvodnému určeniu a bol používaný na rôzne iné účely, okrem iného ako lazaret s lekárňou, útulok pre chudobných, nájomný dom, dielne, kasárne či výtvarná galéria. V rokoch 1928 až 1934 bol čiastočne prestavaný pod vedením architekta Pavla Janáka. V rokoch 1933 až 1939 potom došlo k novodobému rozšíreniu paláca o tzv. Janákovu prístavbu, kde dodnes sídli prevažná väčšina administratívnych útvarov Ministerstva zahraničných vecí ČR.

Palác sám má z hľadiska novodobých českých dejín dosť pochmúrnu históriu, v období Protektorátu Čechy a Morava v rokoch 1939 až 1945 tu bolo umiestnené sídlo úradujúceho Protektora pre Čechy a Moravu, dňa 10. marca 1948 tu za dodnes nie úplne jasných okolností skončil svoj život niekdajší minister zahraničných vecí Česko-slovenskej republiky Jan Masaryk, ktorý tu mal veľa rokov tiež svoj byt. Bol ráno nájdený na terajšom Nádvorí Jana Masaryka, asi spadol z okna alebo ho niekto z okna zhodil. Na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia práve tu došlo k podpisu zmluvy o rozpustení Varšavskej zmluvy.

Tvorcovia paláca upraviť

Architekti upraviť

Gian Lorenzo Bernini – autor prvých skíc návrhu paláca (v roku 1666)
Francesco Caratti – hlavný architekt pôvodnej stavby
Giovanni B. Maderna, Domenico Egidio Rossi, Giovanni Battista Alliprandi – ďalší architekti od roku 1683
František Maxmilián Kaňka – autor dostavby z roku 1720
Anselmo Lurago – autor rekonštrukcie paláce z 18. storočia po vyrabovaní paláca francúzskymi vojskami
Antonín Wolf – autor prestavby na kasárne v polovici 19. storočia
Pavel Janák – autor prístavby z 30. rokov 20. storočia
Otakar Fierlinger – záhradný architekt, autor novej koncepcie záhrady z 30. rokov 20. storočia