Ġgantija (iné názvy: Ggantija, Gigantija[1][2] v doslovnom preklade: Obryňa[2][3]) je prehistorický chrámový komplex megalitickej kultúry na maltskom ostrove Gozo, jeden z najstarších chrámov na svete pochádzajúci z obdobia neskorej doby kamennej približne z rokov 3600 – 3200/3000 rokov pred Kristom. Chrámový komplex sa skladá z dvoch svätýň, ktoré sú prepojené masívnym múrom. Pamiatka je súčasťou lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO s názvom Megalitické chrámy na Malte.[4] Chrám bol využívaný pre kult Matky Zemi a bol pútnickým miestom ostrovnej, severoafrickej a sicílskej matriarchálnej populácie. Na mieste sa našlo niekoľko artefaktov, ktoré sú dnes uskladnené v múzeách.[5]

Ġgantija
Ggantija, Gigantija
prehistorický megalitický chrámový komplex
Ġgantija 2014-001.jpg
Štát Malta Malta
Dištrikt a ostrov Gozo (Għawdex)
Miestna rada
(local council)
Xagħra
Súradnice 36°02′50″S 14°16′09″V / 36,047222°S 14,269167°V / 36.047222; 14.269167
Štýl megalitická kultúra
Materiál kameň (vápenec)
Výstavba 3600 – 3000 rokov pr. Kristom
Svetové dedičstvo UNESCOSvetové dedičstvo UNESCO
Názov súboru Megalitické chrámy na Malte
Dátum zápisu 1980
Poloha chrámu na mape Malty.
RedHut.svg
Poloha chrámu na mape Malty.
Wikimedia Commons: Ġgantija
Webová stránka: heritagemalta.org/ggantija-temples/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Opis chrámuUpraviť

 
Plán chrámového komplexu Ġgantija

Komplex sa skladá z dvoch megalitických vápencových chrámov (Ġgantija I a Ġgantija II) a múra, ktorý ich obkolesuje a spája. Druhý, severný chrám (Ġgantija II) je asi o 400 až 500 rokov mladší,[6] je menší a jednoduchší. Chrámy na Malte sa často vyskytujú v páre, čo býva vysvetľované rozličnými hypotézami (dualizmus života a smrti, dospelosti a mladosti, jari a jesene, či ako prototyp dvojitosti matky a dcéry).[7] Napriek svojmu veku je stavba v pomerne dobrom stave, čo sa prejavilo najmä na múre spájajúcom chrámy.[8] Výška vonkajších múrov dosahuje výšku viac 5 metrov. Budovy sú vystavané z obrovských kameňov vážiacich často niekoľko desiatok ton.[5] Stavitelia použili dva maltské typy vápenca. Jemnejší vápenec Globigerina bol použitý na vnútorné vybavenie chrámu (napr. oltáre) a odolný vápenec typu Coralline využili pri výstavbe múrov chrámu.[8][7]

 
Južný chrám z vnútornej strany, trojitý oltár v apside

Chrámy pozostávajú z centrálneho koridoru a bočných apsidovitých výklenkov.[8] Ich plán tvarom pripomína ženskú postavu Matky Zeme s bujnými bokmi a poprsím. Starší a väčší chrám má zadné komory rozsiahlejšie než predné, mladší chrám má objemovo väčšie predné výklenky.[3] Fragmenty obsahujúce červený oker potvrdzujú, že vnútorné priestory chrámov boli pôvodne omietnuté. Uctievanie plodnosti okrem červenej farby ďalej naznačujú aj vyryté symboly hadov a nájdené artefakty (figúrky so znakmi plodnosti).[5] Chrám bol využívaný na rituály spojené so smrťou a renegeráciou,[7] či znovuzrodením (osoby do chrámu vstúpili pomyselnou maternicou bohyne a znovu z nej vyšli).[5] Vnútorné priestory boli vybavené na posvätné úkony a rituály. Nachádzajú sa v nich oltáre a niky, v podlahách chrámového komplexu sa našlo niekoľko libačných dier, do ktorých sa liali tekuté obety. V chráme sa navyše nachádzali aj kozuby na oheň, a nájdené zvyšky zvieracích kostí vedú k úvahám, že rituály zahŕňali obetovanie zvierat.[8]

VýstavbaUpraviť

Podľa miestnych legiend bol chrám postavený v priebehu jednej noci a jedného dňa obryňou menom Sunsuna, ktorá mala kamene z ktorých bol chrám postavený nosiť na svojej hlave a popri tom sa mala starať o dieťa.[5] V skutočnosti chrámový komplex postavilo miestne obyvateľstvo postupne v období praveku, niekoľko rokov storočí pred výstavbou Stonehenge, či egyptských pyramíd. Podobne ako pri iných stavbách sa uvažovalo o tom, ako stavitelia chrámu preniesli stavebný materiál z miesta jeho pôvodu na stavenisko. Pravdepodobnou je teória, že materiál bol dopravený na guľatých kameňoch podobných delovým guliam, ktoré sa našli v chráme.[5]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. 1000 divov sveta. Poklady ľudstva na piatich kontinentoch. Bratislava : Ikar, 2005. ISBN 8055110883. S. 100.
  2. a b NOBLE, Vicki. The Double Goddess: Women Sharing Power. [s.l.] : Inner Traditions / Bear & Co, 2003. Female giant. Dostupné online. ISBN 978-1-59143-011-7. (po anglicky)
  3. a b GIPPERT, Rainer. Malta: Ur- und frühgeschichtliche Denkmäler. [s.l.] : BookRix, 2014. Dostupné online. ISBN 978-3-7309-9341-5. Kapitola Die grossen Tempel. (po nemecky)
  4. Megalithic Temples of Malta [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2020-05-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d e f BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. [s.l.] : ABC-CLIO, 2011. ISBN 978-1-59884-654-6. S. 184. (po anglicky)
  6. MCDONALD, Neil. Malta & Gozo A Megalithic Journey. [s.l.] : Lulu.com, 2016. ISBN 978-1-326-59835-8. S. 334. (po anglicky)
  7. a b c GIMBUTAS, Marija. The Living Goddesses. [s.l.] : University of California Press, 2001-01-12. Dostupné online. ISBN 978-0-520-22915-0. S. 93, 95. (po anglicky)
  8. a b c d Heritage Malta [online]. [Cit. 2020-05-26]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ġgantija