Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/06 2015
.jpg)
Titus Flavius Vespasianus (* 17. november 9, Falacrina – † 23. jún 79, Aquae Cutiliae) bol rímsky cisár vládnuci od 1. júla 69 do 23. júna 79, zakladateľ flaviovskej dynastie, pôvodne politik a generál rímskych légií. Na rozdiel od predchádzajúcich cisárov neoplýval urodzeným pôvodom – bol príslušníkom jazdeckého stavu (equites), teda triedy nižšej než senátorská.
Prvý veľký úspech získal počas rímskej expanzie do Británie v rokoch 43 – 44, kedy s légiou II Augusta zvíťazil – podľa rímskeho dejepisca Suetonia – až v 30 bitkách a obsadil vyše 20 miest. V roku 66 ho cisár Nero uvalil do exilu po tom, čo Vespasianus zaspal na Nerovom divadelnom vystúpení. Avšak už nasledujúci rok bol povolaný späť do aktívnej služby. Získal správcovstvo nad východnou provinciou Judeou, aby potlačil židovské povstanie proti rímskej nadvláde. Podarilo sa mu ovládnuť celú provinciu s výnimkou hlavného mesta Jeruzalema a troch odľahlejších povstaleckých pevností, ktoré dobyl až jeho syn Titus. Vespasianus sa totiž po Nerovej smrti usiloval získať titul cisára. S pomocou spojencov porazil vojsko samozvaného cisára Vitellia a v októbri 70 slávnostne vstúpil do Ríma.
Obdobie jeho vlády sa považuje za pokojné, keďže vojnové konflikty boli ojedinelé a lokálneho charakteru. Posilnil politické postavenie provincií, čo viedlo k zrýchleniu ich hospodárskemu rastu, a začal so stavbou Flaviovského amfiteátra, dnes známeho ako Koloseum.