Wikipédia

Pečiarka poľná

huba
(Presmerované z Šampiňón pečiarka)

Pečiarka poľná (iné názvy pozri nižšie; lat. Agaricus campestris) je jedlá huba z čeľade pečiarkovité.

Pečiarka poľná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Agaricus campester
Synonymá
Agaricus campestris
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Názvy upraviť

Vedecké názvy upraviť

Latinské názvy sú najmä [2][3]:

  • Agaricus campestris (nesprávne: Agaricus campester),
  • Pratella campestris
  • Pluteus campestris
  • Psalliota campestris
  • Fungus campestris
  • Psalliota flocculosa
  • Agaricus villaticus
  • Pratella villatica
  • Fungus villaticus
  • Psalliota villatica
  • Agaricus setiger
  • Pratella setiger
  • Fungus setiger

Slovenské názvy upraviť

Odborný názov znie pečiarka poľná [4][5]. Staršie odborné názvy sú: šampiňón poľný[6], šampiňón obyčajný [7], šampiňón pečiarka [7]. Ešte staršie odborné názvy, teda odborné názvy zhruba do 30. rokov 20. storočia sú: pečiarka, pečierka, pečarka, pečárka, pečírka; pečiarka polnia; pažitník, pažitnica; pečerica, zemianka, uhelka, cigáňka, majovka, tanečníce; žampion, šampion.[8][5][9][10][11]

Nárečové resp. ľudové názvy sú: pečiarka, pečarka, pečárka, pešärka, pešiarka, pečírka, pečirka, pažitník, pažitnica, pečiatka, pičurka, petifrka, lajniak, lajnáčka, strništierka, scernoška, pasenčorka, biela huba (na pečenie), holubkyňa, malinga (a májska pečiarka [12]). Hovorové a nárečové sú názvy šampiňón a odvodené tvary - uvedené sú v článku šampiňón. Zriedkavý je nárečový tvar šajpánka. [5][13][14]Tieto názvy sa však môžu vzťahovať aj na pečiarku ovčiu alebo na celý rod Agaricus alebo aj na rod hnojník a pod. (porov. aj článok pečiarka)[15][16][17][9][18].

Staršia systematika upraviť

V minulosti u niektorých autorov druh pečiarka poľná zahŕňal aj dnešný samostatný druh pečiarka dvojvýtrusná (Agaricus bisporus; vrátane pečiarky záhradnej [19] - Agaricus hortensis), a prípadne aj niektorý alebo viacero z týchto dnešných samostatných druhov: pečiarka ovčia (Agaricus arvensis), pečiarka obyčajná (Agaricus bitorquis), pečiarka hájová (Agaricus sylvicola), pečiarka Romagnesiho (Agaricus bresadolanus), pečiarka smradľavá (Agaricus bernardii), Agaricus moellerianus, Agaricus cupreobrunneus, Agaricus termitum a Agaricus capellianus[15][20]

Výskyt upraviť

Pečiarka poľná rastie v severnom aj južnom miernom pásme od mája do novembra na poliach, lúkach, na kompostoch, v priekopách pri cestách a podobne.[21]

Opis [21][22] upraviť

Klobúk je za mladi takmer guľovitý, biely, neskôr polguľovito vyklenutý, v dospelosti až plochý a žltkastý, na povrchu hodvábne vláknitý či vláknito šupinatý, prípadne hnedo šupinkatý alebo hnedým. Má priemer 5-12 cm. Jeho okraj je najprv podvinutý, neskôr ostrý s útržkovitými zvyškami čiastočného vela. Lupene sú pomerne vysoké a husté, voľné, za mladi ružkovkasté, neskôr hnedočervenkasté a nakoniec tmavohnedé až hnedočierne; sú 3-10 mmm široké. Hlúbik je valcovitý, 3-10 cm vysoký a 2-4 cm hrubý, na báze niekedy trochu zhrubnutý a na konci zahrotený, plný, biely, v dospelosti naspodku hnedastý; v jeho hornej tretine je potrhaný biely tenko blanitý prsteň, ktorý čoskoro mizne. Dužina je pevná, mäsitá, biela, na vzduchu mierne ružovejúca; má príjemnú vôňu a chuť. Výtrusný prach je purpurovohnedý až čiernohnedý, výtrusy sú hladké, vajcovito elipsovité, červenohnedé.

Okrem zámeny s rôznymi inými jedlými druhmi z rodu pečiarka (Agaricus), sú možné zámeny s jedovatými druhmi pečiarka páchnuca (Agaricus xanthodermus), muchotrávka končistá (Amanita virosa), muchotrávka biela (Amanita verna) a s bielymi druhmi z rodu strmuľka (Clitocybe). Možná je tiež zámena so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou, ktorá má však na rozdiel od pečiarky na spodku hlúbika pošvu.

Využitie upraviť

Pečiarka poľná je známa jedlá huba, jedna z najchutnejších voľne rastúcich pečiarok. Je vhodná ako prísada k mäsitým jedlám alebo je vhodná do polievok. [21]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ IUCN Red list 2018.02. Prístup 12. september 2022
  2. ↑ [1]
  3. ↑ [2]
  4. ↑ [3]
  5. ↑ a b c MAJTÁNOVÁ, M. Zo slovenských ľudových názvov húb. In: Kultúra slova 7, 1969 [4]
  6. ↑ VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. [s.l.] : Štátne telovýchovné nakladateľstvo, 1955. 110 s. S. 22.
  7. ↑ a b Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971, S. 97
  8. ↑ pečiarka. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 66.
  9. ↑ a b MAJTÁNOVÁ, M.: Názvy húb v slovenských učebniciach do roku 1918. In: Kultúra slova 1974, č. 5, strany 156 a nasl., S. 160-161 [5] (Poznámky: 1. Maď. a nem. názov z diela 1871-1 je citovaný chybne. 2. Autorka síce tvrdí, že texty hovoria o rode Agaricus, pri bližšom pohľade na citované diela však minimálne jedno hovorí o pečiarke poľnej a pri ostatných je prakticky nezistiteľné, či sa myslí celý rod Agaricus alebo len druh pečiarka poľná)
  10. ↑ MAJTÁNOVÁ, M. Z vývinu slovenskej mykologickej terminológie. In: Kultúra slova, 1969, č. 5, strany 152 a nasl., S. 154, 155, 162 [6]
  11. ↑ KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. In: Dom a škola, 1891, č. 3-4, strany 85-91, S. 89 [7]
  12. ↑ Magyarországi szlovákok néprajza. [s.l.] : [s.n.], 1981. 296 s. S. 84.
  13. ↑ pečiarka poľná [online]. nahuby.sk, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online.
  14. ↑ pečiarka. In: Slovník slovenských nárečí II, 2006, S. 763
  15. ↑ a b NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online [cit. 2020-12-10]. ISSN 0560-3048.
  16. ↑ Slovník slovenských nárečí II. S. 763
  17. ↑ Atlas húb - Slovenské názvy [online]. nahuby.sk, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.
  18. ↑ TIMKO, A. E. Huby tatranských lesov. In: Obzor, roč. XXIII, č. 18, strany 137 a nasl., S. 138-139 [8]
  19. ↑ pečiarkovité. In: Pyramída
  20. ↑ Index Fungorum - Search Page [online]. indexfungorum.org, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.
  21. ↑ a b c pečiarka poľná [online]. nahuby.sk, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.
  22. ↑ AGARICUS CAMPESTRIS L. – pečárka polní / pečiarka poľná [online]. botany.cz, [cit. 2019-06-29]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pečiarka_poľná&oldid=7436735“