Bazídiové huby

Bazídiové huby^[1] (iné názvy: huby bazídiové^[2], bazídiomycéty^[1], bazídiovýtrusné huby^[3], stopkatovýtrusné (huby)^[4]^[5], huby stopkatovýtrusné^[6]^[7], stopkovýtrusné (huby)^[8]^[9], huby stopkovýtrusné^[7]^[10], stopkovo-výtrusné huby^[11]; lat. Basidiomycota, staršie Basidiomycotina, staršie Bysidiomycetes) je veľký, morfologicky aj ekologicky rôznorodý taxón (v závislosti od autora konkrétne: oddelenie, kmeň, trieda a pod.) húb (Fungi).

Základným spoločným znakom je bazídium (jednobunkový alebo viacbunkový zhrubnutý koniec hýfy, na ktorom sa tvoria bazídiospóry). Ďalšie spoločné znaky sú ultraštrukturálne: niekoľkovrstvová bunková stena, myceliálna vegetatívna stielka, septum s dolipórom a parentozómom (s výnimkou radov Uredinales – hrdze a Ustilaginales – snete),...

Rozmnožovanie

Pohlavné rozmnožovanie – somatogamia, gametosomatogamia. Pohlavné spóry sa nazývajú bazídiospóry (exospóry).
Nepohlavné rozmnožovanie – existuje, avšak nie je časté a je nenápadné.

Plodnica

Plodnice sa tvoria len pri najvyššej triede Basidiomycetes. Vznikajú pri vhodných podmienkach (dostatočná vlhkosť a teplota). Plodnica sa skladá z hlúbika, klobúka, hyménia a hymenofóra. Vnútro je vyplnené dužinou. Prítomný môže byť prsteň a pošva.

Typy klobúkov – klenutý (kozáky), plocho klenutý (muchotrávky), rozprestretý (staršie pečiarky), vtlačený (plávky), kužeľovitý (hnojníky), lievikovitý (kuriatko), zvoncovitý (prilbičky),....

Hymenofór – časť plodnice, ktorá nesie hyménium.

Typy hymenofórov – lupenité (muchotrávky), rúrkovité/pórovité (suchohríby), lištovitý (kuriatka), ostnitý (jelenkovce), hladký (trúdnikovce).

Hyménium – nesie sety, fertilné bazídie a sterilné bazidioly a cystidy.

Systém

Podľa Tree of Life (2007) a Hibbett, 2007: A Higher-Level Phylogenetic Classification of the Fungi [1] Archivované 2009-03-26 na Wayback Machine:
oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota)= Basidiomycetes (v širšom zmysle):

pododdelenie Agaricomycotina = rúchovky (Hymenomycetes) alebo Basidiomycetes (v užšom zmysle)
pododdelenie Pucciniomycotina = hrdze (Urediniomycetes)
pododdelenie Ustilaginomycotina = snete (Ustilaginomycetes)
(?)trieda Entorrhizomycetes
(?)trieda Wallemiomycetes

Podľa The Species 2000 & ITIS Catalogue of Life (2007):
oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota):

Podľa Kalina et Váňa 2005:
oddelenie bazídiové huby/bazídiomycéty (Basidiomycota):

Podľa Adl et al. 2005:
oddelenie zahŕňa len Agaricomycetes (Basidiomycetes) a hrdze a snete sú paralelné oddelenia.

Pozri aj článok huby.

Ekológia

Bazídiové huby žijú symbioticky (mykoríza) s koreňmi vyšších rastlín (ako hríb smrekový (Boletus edulis) s koreňmi smreka (Picea sp.) alebo paraziticky (hliva, trúdnikovec, leskokôrovka,...).

Huby sú dôležitou potravinou pre zvieratá, ale aj ľudí. Podľa jedlosti rozdeľujeme huby na jedlé (niektoré huby sú za surova jedovaté (hríb siný) a až po uvarení jedlé), nejedlé a jedovaté (spôsobujú priamu otravu alebo mutagénne, často letálne zmeny genetickej štruktúry bunky spôsobujúce rakovinové bujnenie (čechračka podvinutá)). Na Slovensku vyskytujúce sa najnebezpečnejšie druhy jedovatých húb sú muchotrávka zelená (Amanita phalloides), muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina), muchotrávka biela (Amanita verna), hodvábnica veľká (Entoloma lividum).

Huby však majú aj liečivé účinky, ktoré boli známe už v starovekej Číne. Medzi známe liečivé huby patrí napr. húževnatec jedlý (šii-take), žezlovka čínska (Cordiceps sinensis), hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) alebo uchovec bazový (judášovo ucho, Hirneola auricula-judae).

Aj jedlé huby sa môžu stať jedovatými. Po nesprávnom uskladnení sa môže začať tvoriť baktéria Clostridium botulinum, ktorá produkuje nebezpečný botulotoxín. Preto musia byť huby uskladnené v chladničke a priedušne (nie v igelitovom obale).

Referencie

↑ ^a ^b bazídiové huby. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
↑ rastlina. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.)
↑ https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_auth-h035566-bazidiovytrusne-huby/?qt=mg
↑ HUBY [online]. docplayer.sk, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online.
↑ VB. Tematický plán a učivo predmetu - Študijné stránky pre žiakov SOŠ Čaklov [online]. web.stonline.sk, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz]}
↑ unipo.sk, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online.
↑ ^a ^b HORECKÝ, Ján. Jozef V i d o: Huby našich hôr a lúk, Štátne telovýchovné nakladateľstvo, Bratislava 1955, str. 110, Kčs 39,50. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1956, roč. IV, čís. 3, s. 94 – 95. Dostupné online [cit. 2020-09-14].
↑ stopkovýtrusné. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 264.
↑ stopkovýtrusné. In: Veľký slovensko-ruský slovník. 1. vyd. Zväzok 4. R – Š. Bratislava : Veda, 1990. 760 s. ISBN 80-224-0079-3. S. 550. ; stopkovýtrusný. In: Veľký slovensko-ruský slovník. 1. vyd. Zväzok 4. R – Š. Bratislava : Veda, 1990. 760 s. ISBN 80-224-0079-3. S. 550.
↑ VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. Bratislava : Štátne telovýchovné nakladateľstvo, 1955. 110 s. S. 8.
↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovník cudzích slov : A-Z. 3. revid. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990. 943 s. ISBN 80-08-00006-6. S. 127.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazídiové huby
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bazídiové huby

Externé odkazy

[Bel-1] zídiové huby. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).

[2] rastlina. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.)

[3] ttps://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_auth-h035566-bazidiovytrusne-huby/?qt=mg

[4] HUBY [online]. docplayer.sk, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online.

[5] VB. Tematický plán a učivo predmetu - Študijné stránky pre žiakov SOŠ Čaklov [online]. web.stonline.sk, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz]}

[6] unipo.sk, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online.

[Novacký-7] HORECKÝ, Ján. Jozef V i d o: Huby našich hôr a lúk, Štátne telovýchovné nakladateľstvo, Bratislava 1955, str. 110, Kčs 39,50. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1956, roč. IV, čís. 3, s. 94 – 95. Dostupné online [cit. 2020-09-14].

[8] stopkovýtrusné. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 264.

[9] stopkovýtrusné. In: Veľký slovensko-ruský slovník. 1. vyd. Zväzok 4. R – Š. Bratislava : Veda, 1990. 760 s. ISBN 80-224-0079-3. S. 550. ; stopkovýtrusný. In: Veľký slovensko-ruský slovník. 1. vyd. Zväzok 4. R – Š. Bratislava : Veda, 1990. 760 s. ISBN 80-224-0079-3. S. 550.

[10] VIDO, Jozef. Huby našich hôr a lúk. Bratislava : Štátne telovýchovné nakladateľstvo, 1955. 110 s. S. 8.

[11] IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovník cudzích slov : A-Z. 3. revid. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990. 943 s. ISBN 80-08-00006-6. S. 127.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]