Šnupací tabak, šňupavý tabak, alebo snuff je zmes pomletých tabakových listov jedného alebo viacerých druhov, často s prímesou aromatických látok, ktorá sa užíva vdychovaním nosom. Rovnako ako ostatné tabakové výrobky obsahuje aj šnupací tabak návykovú látku nikotín, ktorá sa do tela vstrebáva cez nosnú sliznicu a zaručuje rýchly nástup efektov nikotínu. Tradične sa vdychuje štipka tabaku z pomedzi palca a ukazováka, z chrbátu ruky, alebo sa využíva metóda "boxcar" - z nechtu palca obaleného ukazovákom.

Šnupací tabak

Tabaky bývajú často ochutené. Populárne príchute sú najmä bergamot, plod Marhule obyčajnej, mentol a Eukalyptus, Whisky a iné liehoviny, ovocia, kvety a byliny. Šňupacie tabaky sú dostupné s rôznymi stupňami mletia tabaku, vlhkosti (obsahu vody alebo oleja), vyrobené z rôznych druhov tabaku a postup ich výroby je rozdielny medzi výrobcami.

V Európe je šnupací tabak známy od 17. storočia. Do Európy sa dostal z Ameriky, najmä Brazílie.

Medzi najväčších výrobcov patria v súčasnosti spoločnosti Bernard Schnupftabak (zal. 1733), Wilsons of Sharrow (zal. 1737), Gawith Hoggarth a Pöschl.[chýba zdroj]

Výroba šňupacieho tabaku začína pomletím tabakových listov na prach alebo malé častice v mlynoch. Táto "múka" sa zmieša s vodou alebo pri germánskych tabakoch najčastejšie s parafínovým olejom, dodá sa mu príchuť a zvýši sa jeho zásaditosť vo väčšine prípadov sódou alebo uhličitanom draselným. Toto zaistí prísun nikotínu do tela.

História

upraviť

Prví známi výrobcovia šňupacieho tabaku boli kmene v Brazílii[1].

V roku 1493 na druhej výprave Krištofa Kolumba do Nového sveta videl Ramón Pané v Karibiku kmene užívajúce šňupací tabak a priniesol ho do Španielska[1][2].

Referencie

upraviť
  1. a b PUBLICATION, IARC Official. Smokeless Tobacco and Some Tobacco-specific N-Nitrosamines.. Geneva : World Health Organization, 2006. Dostupné online. ISBN 978-92-832-1590-5.
  2. BOURNE, Edward Gaylord. Columbus, Ramon Pane and the beginnings of American anthropology. 17. vyd. Worcester : American Antiquarian Society, 1906.

Iné projekty

upraviť