Marhuľa obyčajná

Marhuľa obyčajná (ľudovo alebo staršie odborne: marhuľa[1][2]; ľudovo/nárečovo: maruľa, moruľa, margula[1]; lat. Prunus armeniaca alebo Armeniaca vulgaris) je strom patriaci do taxónu Armeniaca, ktorý patrí do čeľade ružovité (resp. v starších systémoch niekedy do čeľade mandľovité).

marhuľa obyčajná
Apricot tree.jpg
plody
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Prunus armeniaca
Carl Linné, 1753
Synonymá
Armeniaca vulgaris
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Kvety marhule

Zaradenie v systémeUpraviť

Vyššie spomínaný taxón Armeniaca sa obyčajne hodnotí buď ako sekcia podrodu Prunus rodu slivka (Prunus) alebo ako samostatný rod marhuľa (Prunus). Podrobnejšie o zaradení taxónu Armeniaca v systéme a o príbuzných rastlinách pozri v článku slivka (veľký rod).

Pôvod a etymológiaUpraviť

Pochádza z Číny. Do Európy sa dostala cez Arménsko. Pre arménsky pôvod sa po latinsky volá armeniaca.

Latinské slovo armeniacum sa skomolené dostalo do talianskych nárečí a odtiaľ ďalej skomolené do juhonemeckých nárečí (Marulle, v dnešnom Rakúsku Marille), odtiaľ do slovenských nárečí (maruľa, moruľa, marhuľa).[3]

PlodyUpraviť

Plody marhule sú kôstkovice s oranžovým oplodím. Kvitne na minuloročných letorastoch. Zrelé sú väčšinou uprostred leta. Konzumujú sa buď čerstvé, varené, alebo vo forme džemov alebo marmelád, ktoré sú veľmi populárne pre kyslosladkú chuť a príjemnú arómu; obľúbené sú aj sušené. Dobre zrelé až prezreté sa zbierajú na kvas, z ktorých sa destilujú alkoholický nápoj marhuľovica.

Plody majú vysoký obsah vitamínu A, vitamínu C, ako aj vápnika, železa a fosforu.[4] Jednotlivé plody v závislosti od odrody môžu mať váhu 40 – 90 gramov.

Pestuje sa v oblastiach s miernou zimou, na Slovensku len vo vinohradníckych oblastiach. Najlepšie miesta na sady sú na južnej Morave, juhozápadnej a východnej časti Slovenska, v nadmorskej výške 250 m, s priemernou ročnou teplotou nad 8,5 °C a celkovými ročnými zrážky 550 mm; musia byť chránené pred studeným vetrom. Marhule sú úspešne pestované na černozemiach, kde je to vhodné, aj na hnedozemiach, hlinitých až piesočnatohlinitých pôdach. 

Má zlú dormanciu, čo pri prvých jarných mrazoch počas kvitnutia, náhlych silných mrazoch v predjarí, či počas rašenia nových výhonkov môže viesť k vážnemu poškodeniu najmä na osvietenej časti kmeňa a konárov. Počas bežnej zimy toleruje dobre aj podstatne nižšiu teplotu ako broskyňa. Na chladné jarné počasie okolo 0 °C, sú citlivé najmä kvety a malé plody.

Najpoužívanejšia je v Česku odroda Velkopavlovická, s pomerne veľkými plodmi vynikajúcej kvality. Je však citlivá na jarné mrazy a plesňové ochorenia. V poslednom čase je snaha o vyšľachtenie nových, lepších odrôd. Iné odrody sú napríklad: Bergeron, Karol, Goldrich, Hargrand a ďalšie.

Nebezpečnosť jadierUpraviť

Vďaka obsahu kyanogenného glykozidu amygdalínu v marhuľových jadrách by dospelí nemali zjesť viac ako 3 malé jadrá, inak hrozí prekročenie bezpečnej dávky stanovenej EFSA (v prípade malých detí to môže byť len polovica jadra).[5]

PestovanieUpraviť

Marhule kvitnú skoro na jar, skôr ako broskyne, a nemôžu byť pestované na miestach s neskorými jarnými mrazmi.[6]

RezUpraviť

Počas prvých troch rokov po výsadbe na stanovišti je formovaná koruna a obrast okolo základných konárov. Obvykle rastú veľmi bujne a mávajú omnoho viac výhonkov, než je nutné. Všetky zbytočné a slabé výhony by mali byť odstránené a ponechaných iba päť výhonkov, ktoré majú dobré predpoklady stať sa hlavnými konármi okolo terminálu, alebo v kotlovitej korune. Po, alebo koncom obdobia vegetačného pokoja by zostávajúce vetvy mali byť zrezané na jednu polovicu až tretinu ich dĺžky. Prerezávanie by malo byť ďalšie dva roky také, aby mal strom takú nízku a širokú korunu, ako je to možné. K dosiahnutí tohoto cieľa by druhý a tretí rok mala byť koruna rezaná takmer rovnako prísne. Letorasty, ktoré vyrastajú vertikálne z kmeňa a hlavných konároch by mali byť odstránené, aby svetlo a vzduch prenikali do koruny stromu. Dôležitou zásadou je neponechávať hlavné konáre dlhé.

OdrodyUpraviť

  • Bredská – stredne veľké plody, oranžovožlté[7]
  • Karola
  • Leskora
  • Barbora
  • Maďarská – stredne veľké až veľké plody, tmavožlté[7]
  • Paviot
  • Rakovského
  • Sabinovská
  • Veecot
  • Velkopavlovická
  • Bergeron

ReferencieUpraviť

  1. a b Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok II L – P. Bratislava : Veda, 2006. 1065 s. ISBN 80-224-0900-6. S. 123.
  2. marhuľa. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Praha-Bratislava : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 337.
  3. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 346.
  4. Prunus armeniaca — Overview [online]. eol.org, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Meruňková jádra vás můžou i otrávit. Nepodlehněte šarlatánům [online]. plzen.rozhlas.cz, 2018-06-13, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online.
  6. Fruit-culture, volume 1. [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b ČESTMÍR A KOLEKTÍV, Bohm. Záhradkárska encyklopédia. [s.l.] : Príroda, 1988.

Iné projektyUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • České ovoce : Díl 4. Meruňky, broskve, srstky, rybíz, maliny a ostružiny. [s.l.] : [s.n.], 1917. Dostupné online. Kapitola Meruňky, s. 11 – 50.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Meruňka obecná na českej Wikipédii.