Chobotohlavce (lat. Cephalorhyncha alebo Scalidophora) sú taxón zvliekavcov.

Chobotnohlavce
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cephalorhyncha
Synonymá
Scalidophora
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Charakteristika upraviť

Sú to červovité živočíchy, ktorých telo sa (aspoň v larválnom štádiu) delí na hlavovú časť a trup. Ústa sú na krátkom, obyčajne zatiahnuteľnom chobote, odvodené morské typy majú aj tŕňovité výrastky: skalidy. Na povrchu tela je silná kutikula. Nervová sústava je jednoduchá, pásová. Vylučovanie vykonávajú protonefrídie, druhotne však môžu chýbať. Chobotohlavce sú ostatným kmeňom schizocoelomových živočíchov dosť vzdialené – brázdenie vajíčka je nedeterminované a ústa v procese ontogenézy vznikajú druhotne (anus zodpovedá blastoporu). Žijú voľne, parazitické sú nanajvýš larválne štádiá. Známych je asi 350 druhov, rozdelených do štyroch tried. Z nich len 2 (Priapulida a Nematomorpha) sú známejšie, ďalšie 2 (Kinorhyncha a Loricifera) sú veľmi málo početné skupiny prakticky neznámych drobných morských živočíchov.[1][2]

Systematika upraviť

Do kmeňa chobotohlavce (Cephalorhyncha/Scalidophora) patria:[1][2][3][4][5][6][7]

  • trieda priapuly (Priapulidea)
  • trieda rypáčikovce (Kinorhyncha)
  • trieda pancierniky (Loricifera) - presné zaradenie panciernikov v systéme je sporné (stav 2022), občas sa zaraďujú ako sesterský taxón taxónu Panarthropoda

Staršie sa do chobotohlavcov zaraďovali (ako ďalšia trieda) aj strunovce (Nematomorpha). Tieto sa v dnešných systémoch spravidla zaraďujú ako sesterský taxón hlístovcov (Nematoda).

Chobotohlavce (vrátane strunovcov) spolu s hlístovcami (Nematoda) v starších systémoch tvorili taxón Cycloneuralia (nazývaný občas aj okrúhlovce (Nemathelminthes) v jednom z mnohých možných významov tohto názvu - pozri v článku okrúhlovce).

Referencie upraviť

  1. a b PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  2. a b chobotohlavce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 522.
  3. J. Zrzavy, S. Mihulka, P. Kepka, A. Bezdek, and D. Tietz. 1998. Phylogeny of the Metazoa based on morphological and 18S ribosomal DNA evidence. Cladistics 14:249-285
  4. TIRJAKOVÁ, E. et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015 S. 21, 22
  5. Scalidophora. In: Palaeos [1]
  6. Ecdysozoa. In: Palaeos [2]
  7. Howard, R. J., Giacomelli, M., Lozano-Fernandez, J., Edgecombe, G. D., Fleming, J. F., Kristensen, R. M., Ma, X., Olesen, J., Sørensen, M. V., Thomsen, P. F., Wills, M. A., Donoghue, P. C., & Pisani, D. (2022). The Ediacaran origin of ecdysozoa: Integrating fossil and Phylogenomic Data. Journal of the Geological Society, 179 (4). [3]