Mnešice

Mnešice je časť mesta Nové Mesto nad Váhom, v Považskom podolí. Oficiálne je súčasťou mestskej časti Centrum III. a Mnešice. Mnešice majú cca 120 obyvateľov.

Stáli tu pôvodne ranobarokový kaštieľ a neskororenesančný kaštieľ.

Poloha

Leží 1 km severne od mesta, medzi potokom Klanečnica a železničnou traťou Bratislava – Žilina. Nachádza sa na ceste z Nového Mesta nad Váhom do obce Dolné Srnie a 1 km od cesty I. triedy č. 61, neďaleko koryta Váhu, smerom do Trenčína.

Charakteristika

Na začiatku Mnešíc (smer od Nového Mesta) je po ľavej strane cesty bývalý, dnes nefunkčný tzv. Ondrov mlyn, dnes slúži na drobné prevádzky živnostníkom. V rámci reštitúcií bol objekt vrátený tretej generácii rodiny Ondrovcov, pôvodných majiteľov mlyna. Asi 100 m od mlyna je legendárny miestny hostinec "Komanka", ktorý bol tiež v rámci reštitúcií vrátený pôvodným majiteľom, rodine Komanovcov. Dnes je v objekte zmodernizované pohostinské zariadenie s kolkárňou a letnou záhradou. Hostinec sa rozkladá pri rieke Klanečnica, cez ktorú vedie unikátny most, chránený ako architektonická pamiatka UNESCO. Podobných stavieb je v Európe len sedem. Za mostom je objekt rozsiahleho Benešovho majera tzv. "Benešovec", ktorý patril bratrancovi čs. prezidenta Edvarda Beneša. Neskôr, po znárodnení majer patril Štátnym majetkom, dnes je prebudovaný na rôzne prevádzky. Sídli tu farmaceutická firma Salvia, výroba a predaj nábytku Tilia a rôzne menšie prevádzky. V tejto bývalej obci, od roku 1946 zlúčenej s Novým Mestom nad Váhom, sa v lokalite bývalej tehelne nachádza archeologické nálezisko z obdobia praveku. Patrí medzi najvýznamnejšie náleziská na Slovensku, našla sa tu dielňa pračloveka a zvyšky rôznych nástrojov. Hneď povedľa bola ďalšia teheľna, dnes už nefunkčná a na jej mieste mesto zriadilo centrálnu skládku odpadu. V katastri obce, cez ktorý preteká umelé koryto Váhu, ktoré slúži tzv. Vážskej kaskáde, sústave vodných diel na tejto najdlhšej slovenskej rieke, je vodná elektráreň. V Mnešiciach je aj unikátna prírodná rezervácia Turecký vrch, kde sa vyskytuje celý rad endemitov - rastlín i hmyzu. Popri železničnej trati sa tiahne záhradkárska oblasť (nazývaná Hučák) a prírodná oblasť Čelec. Na mieste, kde kedysi stál ranobarokový kaštieľ, naposledy vo vlastníctve rodu grófa Pongrácza, je dnes zachovaný park s veľmi starými porastami vzácnych stromov, najmä gaštanov. Zachovalo sa aj torzo komplexu jednopodlažných budov, v ktorých žilo služobníctvo. Dnes patria mestu a žijú v nich sociálne slabšie rodiny. S kaštieľom sa spája jedna legenda, ktorú vo svojom diele opísal novomestský rodák, spisovateľ Ján Hrušovský. Ide o historku z čias uhorských stavovských povstaní v 18. storočí. Vtedy sa údajne, pri návrate zo štúdií v nemeckom Halle, vracal Juro Jánošík a na mnešickom kaštieli sa zastavil na zásnubách grófovej dcéry. Gróf bol revolučným nadšencom na strane kurucov a Františka Rákocziho, ktorí bojovali proti cisárskym vojskám - tzv. labancom. Nuž a niekto vyzradil, že na kaštieli budú aj kuruczkí vojaci a došlo k vojenskej bitke. Jánošík údajne vzal ojo z konského záprahu a bil cisárskych hlava-nehlava. Kuruczkí vojaci protivníka potlačili, veľkou zásluhou obrovitého Jánošíka a svojho spolubojovníka vyhlásili za mnešického hrdinu. Napokon - názov tejto bývalej obce dali potulní mnísi, ktorý sa tu usídlili a založili obec, pôvodne nazývanú podľa jej zakladateľov Miszicze. Je to tichá a pokojná mestská časť. K Mnešiciam pribudla nová výstavba, časť Zahumenice, a postupne sa Mnešice stávajú aktívnou súčasťou Nového Mesta nad Váhom.

Osobnosti

Azda najvýznamnejším rodákom z Mnešíc je PhDr. Viktor Krupa DrSc. (* 23. december 1936). Viktor Krupa je slovenský jazykovedec, ktorý pracuje v oblasti všeobecnej a orientálnej jazykovedy, typológie, folkloristiky, japonistiky. Prekladá z orientálnych literatúr, najmä mytológiu a ústnu slovesnosť.Ovláda 16 jazykov. Napísal niekoľko, najmä cestopisných kníh. Je najvýznamnejším slovenským odborníkom na kultúru Oceánie, v rokoch 1990 až 2006 bol riaditeľom Kabinetu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Žil a tvoril tu známy novomestský maliar stvárňujúci kone, Pavol Mihalko. Taktiež tu tvorí umelecký rezbár preslávený viacerými domácimi aj zahraničnými výstavami, Ferdinand Bolebruch (tvorca Novomestského Betlehema).