Žilina (okres): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Externé odkazy: šablóna |
|||
Riadok 35:
Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.<ref>Tabuľka - Žilina (okres)</ref> Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr [[Malá Fatra|Malej Fatry]] ([[Lysica]], [[Dolná Tižina|Dolná]] a [[Horná Tižina]], [[Terchová]]).
Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. ''bačoviská'' ([[cholvarok|cholvarky]]). Väčší význam mal salašnícky chov [[Ovca|oviec]] s produkciou mliečnych výrobkov, [[mäso|mäsa]], [[vlna|vlny]] a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícka forma chovu [[ovca|oviec]] sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska a v [[Terchová|Terchovej]] a [[Belá (okres Žilina)|Belej]] pri [[Varín]]e nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.
Hlavné zamestnanie – [[poľnohospodárstvo]] a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti [[príjem|zárobku]]. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním [[drevo|dreva]]. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo [[drotárstvo]]. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. [[Drotár]]i z okolia [[Bytča|Bytče]] a z Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky.
| |||