Sečovce: Rozdiel medzi revíziami

V [[2. storočie|2.]] a [[3. storočie|3. storočí]] sa na tomto území usadili [[Germáni|germánske kmene]], ktoré mali obchodné styky s [[Rímske cisárstvo|Rímskou ríšou]], o čom svedčia nálezy rímskych mincí v blízkosti mesta ([[Hriadky]], [[Sečovská Polianka]]). Zo [[7. storočie|7.]] až [[9. storočie|9. storočia]] pochádzajú [[Slovania|slovanské sídliská]]. V oblasti Vinice boli objavené [[Veľká Morava|veľkomoravské]] objekty, v ktorých sa nachádzali pozostatky keramiky, 3 hlinené prasleny, železný pílkovitý nástroj a uhlíky.

 

Prvou písomnou zmienkou mesta je listina [[Uhorsko|uhorského]] kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Ňou panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova, predal šľachticovi Petrovi zvanému Folthus pozemky dedín ''Albun'' ([[Albínov]]) a Techna ([[Dvorianky]]). Podľa uhorského historika [[Anton Sirmaj]] bol šľachtic Ján grófom z rodu Parisovcov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Szirmay | meno = Antal | titul = Notitia topographica, politica, inclyti comitatus Zempléniensis | editori = Márton György Kovachich | vydavateľ = Typis Regiae Universitatis Pestanae | miesto = Buda | rok = 1803 | počet strán = 486 | strany = 238-239 | id = OCLC 51648084 | jazyk = po latinsky}}</ref><ref group=pozn>Listina ''Regest in Ellencho Buttkaiano, Fasc. 1, nr. 53'', ktorú Szirmay citoval v tomto prípade sa nezachovala. Prof. PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc. ale v knihe ''Dejiny Trebišova'' uvádza, že aj napriek tomu, že sa uvedený dokument nezachoval a Szirmay nemal vo svojom výskume pokračovateľa, možno považovať túto informáciu za vierohodnú.</ref> Pri opise hraníc predaných majetkov sa spomína susedstvo s chotárom sídliska ''Zeech'' (Sečovce) na západe. Predpokladá sa, že mesto existovalo nepretržite už od 9. storočia. Centrom vtedajších Sečoviec bola terajšia poloha Vinice. O tomto obchode je stručná zmienka aj v listine Varadínskej kapituly z roku [[1300]].