Štatutárne mesto (Česko)
Štatutárne mesto (čes. statutární město) alebo historicky aj mesto s vlastným štatútom (čes. město s vlastním statutem)[1][2] je typ mesta v Česku, ktorý existoval v rokoch 1850-1948 a potom od roku 1990 dodnes. Spočiatku to bol koncept prebraný z rakúskeho práva (pozri mesto s vlastným štatútom (Rakúsko)), od roku 1990 sú štatutárne mestá chápané ako mestá, ktoré majú vlastný štatút a môžu sa deliť na menšie samosprávne jednotky [3][4][5][6].
V rokoch 1850 až 1948 územie štatutárnych miest tvorilo automaticky samostatný politický okres.
Dnes je predstaveným štatutárneho mesta v Česku primátor (v Česku tento termín označuje iba predstavených štatutárnych miest, zatiaľčo predstavení ostatných miest a obcí sa označujú ako starostovia). Mestský úrad štatutárneho mesta nesie v Česku označenie magistrát.[chýba zdroj]
Zoznam upraviť
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Štatutárne mestá do roku 1928 upraviť
- Praha
- Liberec
- Brno
- Jihlava
- Kroměříž
- Olomouc
- Uherské Hradiště (1867 – 1928)
- Znojmo
- Opava od roku 1866
- Frýdek
- Bielsko od roku 1920 súčasť Poľska
Štatutárne mestá v rokoch 1945 – 1948 upraviť
Štatutárne mestá od 24. novembra 1990 upraviť
- Brno
- České Budějovice
- Havířov
- Hradec Králové
- Karlovy Vary
- Liberec
- Olomouc
- Opava
- Ostrava
- Pardubice
- Plzeň
- Praha (de facto)
- Ústí nad Labem
- Zlín
Štatutárne mestá od 12. novembra 2000 upraviť
Štatutárne mestá od 1. januára 2003 upraviť
Štatutárne mestá od 1. júla 2006 upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Slovakia. Krajinský úrad. Krajinský vestník pre Slovensko. [s.l.] : Kníhtlačiareň "Unia.", 1931. 1336 s. S. 561.
- ↑ content.slovakiana.sk, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online. S. 9
- ↑ obec. In: Masarykův slovník naučný 5, S. 255
- ↑ statutární město. In: Diderot : všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Vyd. 1. Praha: Diderot, 1999. ISBN 80-902555-9-0
- ↑ zákon č. 367/1990 Sb.
- ↑ zákon č. 128/2000 Sb.