Štefan Nosáľ
Prof. Ing. Štefan Nosáľ (* 20. január 1927, Hriňová – † 22. júl 2017[1]) bol umelecký vedúci a choreograf umeleckého súboru Lúčnica a režisér.
| Štefan Nosáľ | |
| slovenský choreograf, režisér a umelecký vedúci Lúčnice | |
| Narodenie | 20. január 1927 Hriňová, Raticov vrch, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 22. júl 2017 (90 rokov) Bratislava |
| Alma mater | VŠMU |
| Rodičia | Ján Nosáľ Paulína rod. Ľuptáková |
| Manželka | Viera Nosáľová |
| Deti | Barbora Rážová |
Krátky životopis
upraviťŠtudoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, kde v roku 1947 zmaturoval. Od roku 1949 pôsobil ako sólista súboru Lúčnica. Od roku 1951 súbor vedie ako choreograf a vedúci tanečného súboru. V roku 1953 absolvoval Stavebnú fakultu v Bratislave a v roku 1957 absolvoval štúdium choreografie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 1968 pôsobil ako pedagóg na VŠMU. V rokoch 1972-92 sa stal vedúcim Katedry tanečnej tvorby. V roku 1980 pôsobil ako profesor na VŠMU. V roku 1984 vydal vysokoškolskú učebnicu Choreografia ľudového tanca.[2] V roku 1975-1997 autorsky pripravoval programy súboru Lúčnica, ktorú vyše 50 rokov viedol a formoval. Vytvoril viac ako 200 choreografických diel, tvorba vo filme TV, choreograficky spolupracoval v divadelných súboroch: Slovenské národné divadlo, SĽUK, Poddukliansky ukrajinský súbor, Národní divadlo v Prahe, Československý štátny súbor Praha, Kráľovská opera Antverpy, Folklorisch Danstheater Amsterdam, Štátny súbor ŽOK - Moldavsko, Štátny súbor Tunis, súbor Tamburitza Pittsburgh USA, Leningradský Musik hall.[2] Predseda a člen porôt pre balet a ľudový tanec.
O svojom živote a tvorbe hovorí v dokumentárnom filme Profily - Štefan Nosáľ (Slovenská televízia Bratislava 1994, scenár Dana Herrmanová, réžia Fedor Bartko).
Ocenenia
upraviťProfesor Štefan Nosáľ bol od roku 1968 nositeľom titulu Zaslúžilý umelec a od 1989 Národný umelec. Vo februári 1997 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2001 dostal Krištáľové krídlo v kategórii hudba. V januári 2007 sa stal laureátom Pribinovho kríža I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR. V roku 2010 si prevzal Cenu Pavla Straussa za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia. Za výnimočný celoživotný umelecký prínos a vynikajúcu prezentáciu v oblasti slovenskej kultúry v zahraničí mu pri príležitosti jeho 90. narodenín udelil na začiatku februára roku 2017 minister zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Miroslav Lajčák Zlatú plaketu. V októbri 2018 bola Štefanovi Nosáľovi udelená cena predsedu Matice slovenskej za prezentáciu slovenského umenia doma i v zahraničí.
Diskografia
upraviťLiteratúra
upraviť- Štefan Nosáľ: Na ceste k súčasnej choreografii, 1962,
- Štefan Nosáľ: Choreografia ľudového tanca, 1984,
- Štefan Nosáľ: Môj život Lúčnica, Ikar, 2000, ISBN 80-7118-906-5,
- Drahoslav Machala: Čarodejník Lúčnice Štefan Nosáľ, Perfekt, 2007, ISBN 80-8046-353-0
- Who is Who v Slovenskej republike
Referencie
upraviť- ↑ Zomrel Štefan Nosáľ, nestor slovenského folklóru - aktuality.sk
- ↑ a b Prof. Štefan Nosáľ [online]. Bratislava: Lúčnica, [cit. 2013-04-07]. Dostupné online.
- ↑ http://www.lucnica.sk/index.php?id=104,0,0,1,0,0
Externé odkazy
upraviť- Osobnosti.sk
- Cfn.cz Archivované 2007-03-19 na Wayback Machine
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.