A-101 (SA-6)
A-101 (SA-6, Saturn-Apollo 6) bola orbitálna misia nosnej rakety Saturn I v rámci programu Apollo. Bol to prvý let s maketou kozmickej lode Apollo.
| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | A-101 (SA-6) | ||||
| COSPAR ID: | 1964-025A | ||||
| Nosná raketa: | Saturn I | ||||
| Posádka: | bez posádky | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Cape Canaveral Air Force Station (LC 37B) | ||||
| Štart: | 28. mája 1964 17:07:00 UTC | ||||
| Pristátie: | 2. jún 1964 01:00:00 UTC | ||||
| Trvanie: | 3 dni, 8 hodín | ||||
| Počet obehov: | 54 | ||||
| Apogeum: | 204 km | ||||
| Perigeum: | 179 km | ||||
| Doba obehu: | 88,5 min. | ||||
| Inklinácia: | 31,8° | ||||
| Hmotnosť: | 17 650 kg | ||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Ciele misie upraviť
Prvých päť letov rakety Saturn boli testy na overenie funkčnosti nosiča. Misia A-101 však mala praktickú úlohu spočívajúcu v testovaní vybavenia pre program Apollo. Maketa lode Apollo mala byť podrobená záťažovému testu a zároveň sa malo potvrdiť, že raketa Saturn I je schopná túto loď vyniesť na orbitu.
Maketa bola postavená tak, aby jej rozmer, hmotnosť a ťažisko presne zodpovedali kozmickej lodi Apollo. Aby sa pôsobenie aerodynamických síl čo najlepšie zdokumentovalo, bola na vrchu makety lode umiestená nefunkčná veža únikového systému. Celkovo bolo v lodi umiestnených 116 zariadení pomocou ktorých sa merali sily, tlaky a zrýchlenie pôsobiace na kabínu počas letu.
Priebeh letu upraviť
Štart sa konal na Štartovacom komplexe LC 37B na Cape Canaveral ale kvôli poruchám bol dvakrát zrušený. Prvý štart musel byť odvolaný kvôli kontaminácii paliva a pri druhom pokuse zlyhal kompresor v chladiacom okruhu, čo spôsobilo prehriatie navádzacieho systému. Raketa nakoniec odštartovala 28. mája 1964 o piatej hodine popoludní UTC.
Priebeh letu bol plne v súlade s letovým plánom až do času 76,9 sekundy, kedy vypadol motor číslo osem prvého stupňa. Na rozdiel od misie SA-4, keď bol motor odstavený úmyselne, nebolo toto zlyhanie plánované a riadiaci systém rakety musel reagovať predĺžením doby zážihu ostatných motorov na kompenzáciu zníženého ťahu. Po odstavení motorov prvého stupňa prebehla úspešná separácia obidvoch stupňov a následne bolo zažihnutých všetkých šesť motorov RL-10 druhého stupňa. Veža únikového systému bola potom taktiež odhodená, rovnako ako kamerové kontajnery. Druhý stupeň ukončil svoju činnosť v čase 624,5 sekúnd po štarte. Orbita 182 bola dosiahnutá na 227 km a maketa kozmickej lode a prázdny druhý stupeň spoločne vykonali 54 obehov. Po dosiahnutí orbity pokračovalo odosielanie telemetrie ešte približne štyri obehy, pokiaľ sa nevybili batérie. Obidve telesá vstúpili do atmosféry 1. júna 1964 neďaleko ostrova Kanton v Tichom oceáne.
Príčina výpadku ôsmeho motora bola rýchlo odhalená. Zapôsobil ju odlomený zub z jedného ozubeného kolesa v mechanizme turbočerpadla. Nešlo o vážny problém, lebo slabiny v konštrukcii ozubenia boli známe a na pri ďalšom lete sa už počítalo s modifikovaným turbočerpadlom.
Pozri aj upraviť
Literatúra upraviť
- BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému A-101 (SA-6)
