AGM-88 HARM je riadená strela vzduch-zem, určená na ničenie rádiolokátorov, ktoré sú súčasťou systémov protivzdušnej obrany. Túto strelu stredného dosahu vyvinula a vyrába americká spoločnosť Texas Instruments.

AGM-88 HARM

Strela AGM-88 HARM zavesená po krídlom F/A-18C
Typ: Protiradarová strela vzduch-zem
Miesto pôvodu: USA USA
História služby
V službe: 1985 – súčasnosť
História výroby
Výrobca: Texas Instruments
Základné údaje
Hmotnosť: 355 kg
Dĺžka: 4,17 m
Účinný dostrel: 150 km
Zameriavanie: Inerciálne/GPS/pasívne a aktívne radarové (AGM-88E)
Priemer: 25,4 cm
AGM-88E HARM
AIM-9(vľavo), AIM-120 (v strede) a AGM-88 (vpravo) na stíhačke F-16C

Strela môže byť nesená americkými lietadlami EA-6B, F/A-18 Hornet, F/A-18E/F Super Hornet, F-16C/J a F-15E. AGM-88 je tiež súčasťou výzbroje nemeckých a talianskych lietadiel Tornado IDS/ECR, pričom v budúcnosti by mala byť integrovaná aj do stealth stíhačiek F-35.

Vznik a vývoj upraviť

Úvodné štúdie ohľadom vývoja novej protiradarovej strely sa začali v roku 1972, keď bolo zjavné, že na pôsobenie proti sovietskym systémom protivzdušnej obrany budú potrebné výkonnejšie rakety ako tie, ktoré boli v tej dobe vo výzbroji amerických lietadiel. V roku 1974 uzavrelo americké námorníctvu zmluvu o vývoji nových striel so spoločnosťou Texas Instruments. Prvé verzie AGM-88 HARM (A/B) boli odvodené z vtedajších protiradarových striel - AGM-45 Shrike a AGM-78 Standard ARM. Kombinovali najžiadanejšie funkcie každej z nich, pričom poskytovali ďalšie vlastnosti, ktoré zvýšili ich operačnú efektivitu. Celkové náklady na vývoj strely dosiahli 644,5 milióna dolárov.

Hromadná výroba rakiet AGM-88 bola schválená v marci 1983, pričom dodnes ich bolo vyrobených viac ako 23000 kusov. Jednotková cena najnovšej verzie AGM-88E je 994000 dolárov. Americké letectvo vybavilo ako prvé týmito strelami lietadlá F-4G. Raketa vznikla ako spoločný projekt amerického letectva a amerického námorníctva, ale sú ňou vyzbrojené aj stíhačky námornej pechoty.[1]

K prvému bojovému nasadeniu došlo v roku 1986 v Líbyi pri nálete na Tripolis a Bengázi. Rakety dokázali úspešne potlačiť sovietske systémy S-75 Dvina, S-125 Neva a S-200.[2] Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 bolo vystrelených viac ako 2000 týchto rakiet proti irackým radarovým systémom.[3]

Konštrukcia a vlastnosti upraviť

Aj keď AGM-88 HARM a AGM-45 Shrike zdieľajú základnú podobnosť z hľadiska vzhľadu a určenia, AGM-88 je o viac ako meter dlhšia než AGM-45 a má mierne väčší priemer. Strela je dlhá 4,17 m a má priemer 25,4 cm. Letí rýchlosťou 2 Machy a jej dolet je 150 km. Celková hmotnosť rakety je 361 kg, pričom jej bojová časť váži 68 kg.

Môže byť nesená viacerými typmi lietadiel na závesníku LAU-118(V)1/A. Ešte pred vypustením dostane raketa súradnice cieľa od materského lietadla. Tieto parametre využíva v počiatočnej fáze letu a neskôr vyhľadáva požadovaný cieľ prostredníctvom pasívneho alebo aktívneho radarového systému.

Používatelia upraviť

  Austrália

Royal Australian Air Force

  Egypt

Egyptské vzdušné sily

  Nemecko

Luftwaffe

  Grécko

Grécke vzdušné sily

  Izrael

Izraelské vzdušné sily

  Kórejská republika

Vzdušné sily Kórejskej republiky

  Kuvajt

Kuvajtské vzdušné sily

  Maroko

Kráľovské marocké vzdušné sily

  Saudská Arábia

Kráľovské saudské vzdušné sily

  Španielsko

Španielske vzdušné sily

  Taiwan

Taiwanske vzdušné sily

  Taliansko

Talianske vzdušné sily

  Turecko

Turecké vzdušné sily

  USA

United States Air Force
United States Navy
United States Marine Corps

Pozri aj upraviť

Referencie upraviť