Abo Tbileli

Svätý Abo Tbileli (* okolo 757[1][2], asi Bagdad[3] – † (po?) 6. januári[4][2] 786, Tbilisi[5]) bol gruzínsky svätec a mučeník arabského pôvodu, patrón gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi.[1][2] Jeho sviatok pravoslávni Gruzínci oslavujú 8. januára (resp. 21. januára podľa juliánskeho kalendára).[6][7]

svätý
Abo Tbileli
gruzínsky svätec, patrón mesta Tbilisi
Mozaika svätého Aba v jemu zasvätenom chráme v Tbilisi
Mozaika svätého Aba v jemu zasvätenom chráme v Tbilisi
Biografické údaje
Narodenieokolo 757
asi Bagdad
Úmrtie(po?) 6. januári 786
Tbilisi
Uctievanie
CirkevGruzínska pravoslávna cirkev
Sviatok8. január
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAbo Tbileli
(multimediálne súbory na commons)

Životopis Umučenie svätého Aba od gruzínskeho spisovateľa Ioaneho Sabanisdzeho patrí k významným prameňom gruzínskych náboženských a sociálnych dejín 8. storočia. Vznikol na popud katolika Samuela III. (VII.) krátko po Abovej smrti.[1][3][2] Existujú aj synaxárové vydania jeho života.[7]

MenáUpraviť

Svätcovo meno je odvodené z arabského slova Habíb.[3]

  • gruz. აბო თბილელიAbo Tbileli, iný prepis: Abo Thbileli[1]
  • Abo Tbiliský[1], staršie: Abo Tifliský[4]
  • Abo z Tbilisi[3], Habo z Tbilisi[3]

ŽivotopisUpraviť

 
Ikona svätého Aba

O Abovom pôvode sa mnoho nevie. Primárne pramene o ňom tvrdia, že pochádzal z rodiny obchodníkov s parfumami z Bagdadu[3] a bol arabským moslimom. Narodiť sa mal niekedy okolo roku 757 do početnej rodiny.[7] Asi ako sedemnásť alebo osemnásťročný vstúpil do služieb kartlijského (gruzínskeho) semiautonómneho vládcu Nersea II., syna kuropalata Adarnaseho. Poskytoval mu parfumérske a prekladateľské služby. Po tom, čo sa Nerses dostal do nemilosti abbásovského kalifa al-Mansúra, bol Abo spolu s ním uvrhnutý do žalára.[1][8]

Za vlády kalifa al-Mahdího bola gruzínskemu vládcovi a jeho služobníctvu udelená amnestia a gruzínska delegácia spolu s Abom opustila Bagdad. V Gruzínsku Abova moslimská viera ochladla, pre mocenské postavenie moslimov v gruzínskych krajinách však nekonvertoval. Nerseova vláda v Kartli netrvala dlho a gruzínsky panovník sa čoskoro opäť dostal do nemilosti. Spolu s časťou služobníctva preto v roku 781 odišiel do Chazarskej ríše[2][9] (resp. chazarského Osetska[8]) a neskôr do mocensky byzantského Abcházska[1][7][8], kam vládcu nasledoval aj Abo. Niekedy počas tejto cesty v krajine nezávislej od moci Abbásovcov a nepriateľskej voči islamu sa Abo hlbšie zoznámil s kresťanskou ortodoxnou teológiou a prijal krst.[1][7]

Po tom, čo sa situácia v Kartli upokojila, bolo utečencom umožnené vrátiť sa do Tbilisi. V meste Abo nejaký čas pôsobil, až dokým nebol pre presadzovanie kresťanstva miestnymi moslimskými elitami uväznený a vyzvaný, aby sa novej viery vzdal. Po tom, čo odmietol, bol v januári 786 mučený a následne popravený.[1][8] Jeho telo bolo spálené a popol v mechu hodený do neďalekej rieky Mt'k'vari (dnešná Kura). Na mieste, kde bol hodený do rieky sa malo podľa legendy nasledujúci deň objaviť stĺpovité svetlo podobné blesku.[5][7] Prakticky ihneď po poprave bol Abo uctievaný ako svätý. Katolikos Samuel III.[8] (niektoré pramene uvádzajú Samuel VII.[5]; 789 – 794) prikázal spisovateľovi Ioannovi Sabanisdzeovi zdokumentovať Abov život, v dôsledku čoho vzniklo umelecky i historiograficky významné dielo Umučenie svätého Aba (786 – 790).[8] Na mieste spálenia svätcových pozostatkov mal byť o niekoľko storočí neskôr postavený Chrám Metechi, kde sa istý čas uchovávala aj Abova, údajne zázračná ikona. V 19. storočí mu bola v Tbilisi na kamennej skale vystavaná kaplnka. Pôvodná stavba sa nezachovala, na mieste však vznikla nová moderná kaplnka.[5][7]

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f g h i ABO TBILISKÝ In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 34.
  2. a b c d e ABO TBILELI (ca. 757–786). In: MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 50.) ISBN 978-0810855809, 0810855801. S. 88. (po anglicky)
  3. a b c d e f JAN SABANISDZE In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 169. (po česky)
  4. a b 6. január. Svatý Abo, voňavkář, mučeník Tifliský In: KULDA, Beneš Method. Církevní rok. Kniha naučná pro každý stav i věk. Praha : [s.n.], 1880. S. 288.
  5. a b c d ABO TBILISSKIJ [АБО ТБИЛИССКИЙ] In: Pravoslavnaja Enciklopedija [Православная Энциклопедия]. Tom. I. A – ALEKSIJ STUDIT [АЛЕКСИЙ СТУДИТ]. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija" [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»], 2000. (autor hesla: V. A. Nikitin). [Cit. 2021-05-07]. Dostupné online. ISBN 5-89572-006-4. S. 45.
  6. ABO In: ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. ISBN 0-517-33643-X. S. 29.
  7. a b c d e f g Abo Tbilisskij [АБО ТБИЛИССКИЙ] In: Enciklopedija Drevo [Энциклопедия "Древо"] [online]. drevo-info.ru, [cit. 2021-05-07]. Dostupné online. (po rusky)
  8. a b c d e f ABO In: Bibliotheca Sanctorum. Vol. I. AALAIDE – ANSELMO. Roma : Istituto Giovanni XXIII della Pontificia Universita lateranense, 1961. S. 85 – 88. (po taliansky)
  9. Abo v. Tiflis In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3. völlig neubearb. Aufl. Band 1. A bis Barcelona. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1993. ISBN 3-451-22001-6. S. 60. (po nemecky)

Ďalšia literatúraUpraviť