Adamstown
Adamstown je administratívne stredisko a jediná trvalo osídlená osada na Pitcairnovych ostrovoch.[1] Je pomenovaná podľa Johna Adamsa,[1] jediného zo vzbúrencov z lode Bounty, ktorý nebol po dolapení popravený a nezomrel násilnou smrťou. Niektoré zdroje ho pokladajú za najmenšie hlavné mesto na svete.[2] Guvernér ostrova sídli v rezidencii na Novom Zélande.
Adamstown | |
administratívne stredisko | |
Pohľad na Adamstown
| |
Štát | Spojené kráľovstvo |
---|---|
Zámorské územie Spojeného kráľovstva |
Pitcairnove ostrovy |
Nadmorská výška | 5 m n. m. |
Súradnice | 25°4′J 130°6′Z / 25,067°J 130,100°Z |
Rozloha | 4,6 km² (460 ha) |
Obyvateľstvo | 60 [1] |
Hustota | 13,04 obyv./km² |
Starosta | Mike Warren (2007) |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
upraviťMesto bolo založené v roku 1790.
Obyvatelia sú potomkovia vzbúrencov z lode Bounty a Polynézanov, ktorí sa na ostrove usídlili v roku 1789.[1]
V roku 1825 bolo pomenované po vzbúrencovi Johnovi Adamsovi, ktorému bola zároveň udelená amnestia. Adamstown nemá asfaltové cesty, letisko, ani námorný chránený prístav. Ako dopravné prostriedky obyvatelia používajú bicykle, traktory a terénne motorové vozidlá. Nachádza sa tam základná škola, kostol, mlyn na cukrovú trstinu, zdravotnícke stredisko, elektrický generátor, satelitná – televízna a telekomunikačná stanica, internet, pošta a knižnica.
Stojí tam aj budova súdu a najnovšie aj malá väznica, ktorá sa začala stavať po obvineniach siedmich ľudí z dlhodobého sexuálneho násilia na maloletých dievčatách. Jedným z obvinených bol starosta menom Steven Raymond Christian, ktorý je potomkom vodcu vzbúrencov z HMS Bounty Fletchera Christiana. Súd ho za dokázané 5-násobné zneužitie odsúdil na tri roky.[3] Stojí tam aj niekoľko neveľkých hotelov, z ktorých je jeden upravený na prijímanie oficiálnych vládnych návštev. Obyvatelia sa živia pestovaním ovocia, medu, rybolovom a turizmom.
Referencie
upraviť- ↑ a b c d Adamstown. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 46.
- ↑ What is the world's smallest Official Capital? [online]. [Cit. 2012-12-02]. Dostupné online. Archivované 2009-09-12 z originálu. (po anglicky)
- ↑ BIRKETT, Dea. Island of Lost Girls [online]. Londýn: The New York Times, 29.10.2004, [cit. 2012-12-02]. Dostupné online. (po anglicky)