Arsen Iqalthoeli
Svätý Arsen Iqalthoeli (iné mená pozri nižšie; * okolo 1050, Iqaltho, Gruzínsko – † 6. február 1127, tamže[1]) bol gruzínsky kresťanský filozof, filológ, kánonista, spisovateľ, prekladateľ a mních, popredná náboženská osobnosť gruzínskych stredovekých dejín, duchovný radca gruzínskeho kráľa Dávida IV.[2]
| svätý Arsen Iqalthoeli | |
| gruzínsky filozof, spisovateľ a prekladateľ | |
_(cropped).jpg) Miniatúra Arsena Iqalthoeliho z 18. storočia | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | okolo 1050 Iqaltho, Gruzínske kráľovstvo |
| Úmrtie | 6. február 1127 tamtiež |
| Uctievanie | |
| Cirkev | Gruzínska pravoslávna cirkev |
| Sviatok | 6. február |
Podieľal sa na rozvoji školstva a cirkevného usporiadania v stredovekom Gruzínsku, založil akadémiu v Monastieri Gelati a neskôr akadémiu v Iqalthskom kláštore.[3] Jeho najvýznamnejším dielom bolo Dogmatikoni.[4][5] Gruzínskou pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho pamiatku si pripomínajú 6. februára.[1]
Mená
upraviťŽivotopis
upraviť
Arsen a narodil do gruzínskej šľachtickej rodiny. Vzdelanie získal v Ikaltskom kláštore, kde sa pravdepodobne stal aj mníchom. Neskôr študoval na Manganskej akadémii v Konštantínopole, kde boli jeho učiteľmi Michaél Psellos a Ióannes Italos. Neskôr vstúpil do Monastiera svätého Simeona Divotvorcu pri Antiochii, na tzv. Čiernej hore, kde mal naňho veľký vplyv Gruzínec Efrém Mcire. V kláštore začal tvoriť vlastnú tvorbu a do gruzínčiny preložil niektoré staršie grécke diela. Skúmal dôvody rozchodu chalcedónskeho kresťanstva so staroorientálnymi cirkvami. Istý čas pôsobil v Monastieri Kalypos na hore Sinaj. Zrejme po Efrémovej smrti (1101) sa vrátil do Konštantínopola, kde vstúpil do Monastiera svätého Juraja. V kláštore pracoval na svojich ďalších dielach, predovšetkým na Dogmatikone.[1]
Začiatkom 12. storočia sa na pozvanie gruzínskeho kráľa Dávida IV. vrátil do Gruzínska, kde sa podieľal na rozvoji miestnej cirkvi. Zapojil sa do reformného procesu a zúčastnil sa ruis-urbniského koncilu (1105). Do gruzínčiny preložil Fótiov Nomokánon o XIV. tituloch. Zúčastnil sa tiež koncilu v Ani, kde obhajoval pravoslávnu dogmatiku pred arménskymi monofyzitmi (resp. miafyzitmi). Inicioval zriadenie Gelatskej akadémie a neskôr, snáď pre nezhody s platónsky orientovaným Ioannom Petricim[9][5], aj zriadenie akadémie v Ikalto. V závere života žil v Monastieri Šiomgvime pri Mcchete.[1][3]
Dielo a myšlienky
upraviťArsen bol autorom viacerých diel, pričom väčšina z nich zostáva dodnes nepublikovaná. Napísal životopis svätej Niny, viacero epitafov kráľovi a množstvo jambicko-hymnografických veršov cirkevného charakteru. Preložil Veľký kánon svätého Ondreja Krétskeho, Prameň poznania od Jána z Damasku a niekoľko gréckych hagiografických diel. V Arsenových dielach sa odráža vplyv byzantskej teologickej tradície. V Arsenovom najvýznamnejšom diele Dogmatikoni (Dogmatikon) je badateľný vplyv aristotelovskej filozofie.[1] Ide o súbor prekladov cirkevných otcov. Okrem iných obsahuje napríklad spisy Theodóra Abú Kúrra, Cyrila Alexandijského, Athanasia Sinajského a Jána Damaského, Leva I. Celkovo ide o 31 polemických spisov.[9]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f Gabidzašvili, E. ARSENIJ IKALTOJSKIJ. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 3. Anfimij – Afanasij. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2001. [Cit. 2021-11-02]. Dostupné online. ISBN 5-89572-008-0. S. 429 – 430.
- ↑ GABIDZASHVILI, Enrico. ARSENIO IQALTHOELI. In: Enciclopedia dei santi: Le Chiese orientali. Vol. I. (A - Gio). Roma : Città Nuova, 1998. (Bibliotheca sanctorum orientalium.) ISBN 88-311-9316-3. S. 267 – 268.
- ↑ a b c ARSEN IKALTOELI (OF IKALTO) (11TH CENTURY). In: MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. 2nd Ed. Lanham : Rowman & Littlefield, 2015. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 978-1-4422-4146-6. S. 145.
- ↑ a b Arsen Iqalthoeli. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 390.
- ↑ a b HAMPEL, Adolf. Arsen v. Iqalto. In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Erster Band A bis Barcelona. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1993. ISBN 3-451-22001-6. S. 1038 – 1039. (po nemecky)
- ↑ Pozri tabuľku In:gruzínske písmo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 364.
- ↑ ŽUKOV, Jevgenij Michajlovič. Dějiny světa v deseti svazcích. Sv. 3. Praha : Státní nakladatelství politické literatury, 1962. S. 488.
- ↑ CHUCIŠVILI, Georgij. Tbilisi Stručný průvodce. Moskva : Planeta, 1989. S. 134.
- ↑ a b c ARSÉNIOS Z IQALTHA. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 67. (po česky)