Eparchius Avitus bol rímsky cisár Západorímskej ríše od júla 455 do októbra 456. Po zvrhnútí slúžil ako biskup v meste Piacenza. Avitus bol energický a schopný vládca, ktorý sa snažil obnoviť moc Ríma a za jeho krátkej vlády sa mu skutočne podarilo stabilizovať rímsku moc.

Zlatý tremisis s vyobrazením cisára Avita.

Pôvod a raná kariéra upraviť

Eparchius Avitus pochádzal z váženej aristokratickej senátorskej rodiny z narbonskej Galie (dnešná Provance), z mesta Narbo. Jeho otec bol Flavius Iulius Agricola, pretoriánsky prefekt Galie a konzul. Avitus sa narodil v galskom meste Augustonemetum (dnes Clermont-Ferrand). Avitus slúžil v armáde pod velením Flavia Aetia a zúčastnil sa na jeho najslávnejších výpravách proti Vizigótom, Frankom a Burgundom. Bol to práve Avitus, ktorý presvedčil vizigótskeho kráľa Teodoricha I. aby sa pridal k Rimanom v bitke na Katalaunských poliach proti Atilovi.

Vláda upraviť

Avitus dosiahol titul veliteľ vojska (Magister militum) za vlády Petronia Maxima, ktorý ho poslal za vizigótskym kráľom Teodorichom II. Tu ho zastihla správa o vyplienení Ríma Vandalmi a o smrti cisára Petronia Maxima. Kráľ Teodorich II. ho nato menoval rímskym cisárom. Avita uznal aj rímsky senát. Počas svojej cesty do Ríma sa Avitovi podarilo upevniť moc v provincii Noricum. Za veliteľa vojska vymenoval Góta Remista. Počas jeho vlády sa začali vyostrovať spory medzi ním a dvoma vplyvnými generálmi, Majorianom a germánom Ricimerom. Avitovi sa spočiatku nedarilo vyriešiť problémy ani s Vandalmi, ktorí neustále útočili z Afriky na Itáliu. Avitus však zmobilizoval sily a Vandalov porazil, raz na Sicílii a konečnú porážku im uštedril v námornej bitke pri Korzike. Počas Avitovej vlády prestali uznávať aspoň formálnu moc germánski Svébi v Hispánii. Rímsky generál Fronto poveril susedných Vizigótov aby Svébov donútili k poslušnosti, čo sa aj podarilo, no Vizigóti sa z Hispánie už nikdy nestiahli, čím fakticky zväčšili svoju ríšu.

Avitus sa stal nepopulárnym hlavne v očiach bohatých italských veľkostatkárov, aristokratov a senátorov, ktorí boli v 5. stor. zvyknutí zastávať najvyššie miesta. Avitus však dával prednosť rímskej aristokracií z Galie. Avitus musel platiť aj vizigótskym vojakom slúžiacim v rímskom vojsku a nato musel často použiť zlaté sochy a umelecké pamiatky, čo sa nepáčilo obyvateľom. Túto nespokojnosť využil Ricimer, ktorý donútil Avita k úteku do Galie. Následne bol popravený aj Remistus. Avitus však získal vizigótske vojsko a vrátil sa do Itálie. Pri meste Placentia (dnes Piacenza) ho však vzbúrenci porazili.

Exil a smrť upraviť

Ricimer ustanovil Avita biskupom Placentie, no neskôr rímsky senát odhlasoval jeho popravu. Avitovi sa však podarilo utiecť do Galie. Cestou tam ale zomrel na dodnes nezistené príčiny.

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Avitus na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).


Avitus
Vladárske tituly
Predchodca
Petronius Maximus
cisár
455456
Nástupca
Majorianus