Bábkové divadlo Žilina

Bábkové divadlo Žilina (skratka BDŽ) je kultúrna a umelecká ustanovizeň, profesionálne, repertoárové divadlo so stálym umeleckým súborom, ktorej hlavným predmetom činnosti je utváranie podmienok na vznik a šírenie bábkarskej tvorby pre deti, mládež a dospelého diváka. Sídli v Žiline na ulici Kuzmányho a jeho zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj.

Bábkové divadlo Žilina
ŠtátSlovensko
MiestoŽilina
Typ divadlaprofesionálne
Zameraniebábkarská a alternatívna tvorba pre deti a mládež
Vznik1. september 1950
SkratkaBDŽ
ZriaďovateľŽilinský samosprávny kraj
Budova
NázovBábkové divadlo Žilina
ArchitektIng. arch. Július Stein
Doba výstavby1936 – 1937
Prestavby1959, 2012 – 2014
Osobnosti
RiaditeľPeter Tabaček
Umelecký šéfMichal Németh
DramaturgPetra Štorcelová
Herecký súborJozef Abafi
Ján Demko
Jana Eliášová
Anna Homolka - Čitbajová
Jan Homolka
Barbora Juríčková
Miroslava Mravcová
Michal Németh
Bibiana Tarasovičová
Matej Valašík
Juliána Hamranová
Ďalšie informácie
AdresaKuzmányho 6
011 37 Žilina
Web stránkabdz.sk

BDŽ je najstaršie profesionálne divadlo pre deti a mládež na Slovensku (založené 1. septembra 1950 pod názvom Bábková scéna Krajového divadla pracujúcich, od 1. apríla 1961 nesie názov Bábkové divadlo Žilina).

Od roku 2008 organizuje každé dva roky festival slovenských profesionálnych bábkových divadiel Bábková Žilina - Živý festival a v spolupráci s Národným osvetovým centrom súťaž pôvodných dramatických textov pre deti a mládež Artúr.

Vznik divadla

upraviť

Veľký kus nadšenia ale aj naivnej odvahy z nepoznaného sa spája s chvíľou, keď skupina ochotníkov zoskupených okolo žilinského bábkara Teodora Zvaru prešla do existenčne neistých podmienok rodiaceho sa profesionálneho bábkarstva na Slovensku. Stalo sa tak 1. septembra 1950 a Žilinčania boli prví. Ochotníci z bábkového divadla Radosť v Žiline prešli pod administratívne krídla vtedajšieho domáceho činoherného Krajového divadla pracujúcich a začali pôsobiť pod názvom Bábková scéna Krajového divadla pracujúcich. Takáto fúzia však aj po niekoľkých rokoch spolunažívania prinášala bábkarom mnohé vážne problémy. Prejavovali sa najmä pri rozdeľovaní spoločných financií, kedy sa obyčajne ukázalo, že „košeľa bola bližšia ako kabát.“ Na základe všeobecnej nespokojnosti a nátlaku bábkarov sa súbor napokon osamostatnil a 1. apríla 1961 vzniklo Bábkové divadlo Žilina. Tento názov nesie divadlo dodnes.[1]

Prvé roky

upraviť

Prvé roky existencie Bábkovej scény Krajového divadla pracujúcich sa niesli v znamení prenášania ochotníckych skúseností do tvoriaceho sa profesionálneho systému práce. Prejavovalo sa to v nenáročnej dramaturgii, v popisnej réžii a v naivnom výtvarnom prejave.

V 60. rokoch divadlo začalo spolupracovať s externými režisérmi a výtvarníkmi. Súčasne dochádza k názorovej premene pohľadu na bábkové divadlo s cieľom prihovoriť sa novými formami k starším deťom a mládeži. Pri tomto experimentálnom hľadaní nových možností syntetického prejavu v bábkovom divadle mal žilinský súbor v prvej polovici šesťdesiatych rokov výnimočné a prioritné postavenie medzi ostatnými profesionálnymi scénami vtedajšieho Československa.

70. - 90. roky

upraviť

Novú etapu divadla začína nastupujúci režisér Milan Tomášek. Tomášek inklinoval ku klauniáde a revuálnemu programu. Chýbajúce komerčné požiadavky na vycestovanie do zahraničia zapĺňa inscenáciou hry Ivana Pilného Revue Ferri a Tonny (1972), ktorá dlhé roky reprezentovala divadlo v blízkych i atraktívne „vzdialených“ krajinách sveta.

V 80. rokoch sa na čelo bábkového divadla dostáva spisovateľ Ján Papp. Pre jeho desaťročné pôsobenie v divadle je príznačné hľadanie umeleckých osobností na vedúcich postoch, schopných posunúť divadelný prejav na vyššiu umeleckú úroveň. Veľa očakával od tvorivej dvojice, režiséra Karla Brožka a dramaturga Jozefa Mokoša.

Na vedúcich postoch v Bábkovom divadle Žilina sa v priebehu 90. rokov vystriedal neuveriteľný počet režisérov a výtvarníkov z Česka i Slovenska. Umelecky kvalitatívne premeny divadla, posúvajúce jeho vývin vpred, boli vždy spojené s osobnosťou režiséra a jeho tvorivého tímu.

Po roku 2000

upraviť

Pred túto úlohu sa v roku 2003 postavil riaditeľ Peter Tabaček s režisérom Tomášom Hudcovičom, šéfkou umeleckého súboru Janou Eliášovou a v nasledujúcej sezóne aj s dramaturgom Eduardom Kudláčom. Dramaturgia divadla sa v týchto sezónach pohybovala v troch žánrových rovinách. Venovala sa adaptáciám klasických ľudových rozprávok, dramatizáciám autorských rozprávok a orientovala sa aj na pôvodné autorské hry. Hoci po krátkom pôsobení odišiel z divadla režisér Hudcovič a po niekoľkých sezónach aj dramaturg Kudláč, vedenie divadla vynaložilo všetko úsilie, aby sa súbor nedostal do stavu umeleckej apatie. Do divadla sa podarilo získať koncepčne mysliaceho Petra Palika a k najstarším a skúseným členom hereckého súboru pribudla mladá generácia bábkohercov.

Súčasnosť

upraviť

Po niekoľkých úspešných sezónach Petra Palika na poste dramaturga divadla vystriedala absolventka réžie a dramaturgie Akadémii umení v Banskej Bytrici Petra Štorcelová. Veľká zmena nastala aj na poste umeleckého šéfa, kde 1. januára 2016 vystriedal po 14 rokoch Janu Eliášovú súčasný umelecký šéf Michal Németh.

Ocenenia, nominácie, úspechy

upraviť
  • nominácia Divadelné DOSKY 2009 - Najlepší kostým - Jan Kocman (Láska k trom pomarančom)
  • nominácia Divadelné DOSKY 2009 - Objav sezóny - Michal Németh (postava Princ, Láska k trom pomarančom)
  • nominácia Divadelné DOSKY 2011 - Scénická hudba - Andrej Kalinka (EPOS)
  • výhra Cena bratislavského diváka - Nová dráma 2012 - EPOS
  • výhra Divadelné DOSKY 2015 - Najlepší kostým - Eva Farkašová (Zvedavý sloník)
  • výhra Golden Magnolia, Šanghaj - Cena za inováciu v umení - Zvedavý sloník

Pozri aj

upraviť

Referencie

upraviť
  1. História BDŽ [online]. BDŽ, [cit. 2012-05-01]. Dostupné online. Archivované 2008-10-09 z originálu.

Externé odkazy

upraviť

Súradnice: 49°13′27″S 18°44′09″V / 49,224291°S 18,735874°V / 49.224291; 18.735874