Otvoriť hlavné menu

Bejrút (arab. بيروت – Bajrút  – libanonská výslovnosť: [bérút] alebo staršie [bairút]) je hlavné a najväčšie mesto Libanonu a hlavný prístav v krajine. Žije v ňom 361 366 obyvateľov a 2,1 milióna aj s okolitými metropolitnými oblasťami.

Bejrút
(بيروت)
Hlavné mesto Libanonskej republiky
Beirut Central District Collage.jpg
Flag of beirut.gif
Vlajka
BlasonBeyrouth4.jpg
Erb
Motto: Berytus Nutrix Legum
Štát Libanon Libanon
Gubernia Bejrút
Okres Bejrút
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 33°53′13″S 35°30′47″V / 33,88694°S 35,51306°V / 33.88694; 35.51306
Rozloha 18 km² (1 800 ha)
 - Metropolitná oblasť 67 km² (6 700 ha)
Obyvateľstvo 361 366 (2012)
 - Metropolitná oblasť 2 063 363
Hustota 20 075,89 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1500 pred Kr.
Primátor Bilal Hamad
Časové pásmo GMT+2
 - letný čas GMT+3
Tel. predvoľba +961
Poloha mesta na mape Libanonu
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Libanonu
Wikimedia Commons: Beirut
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bejrút je komerčným centrom regiónu a niekedy býva označovaný ako Paríž stredného východu vďaka kozmopolitnej atmosfére. V posledných rokoch prešiel výraznou rekonštrukciou.

Mesto je sídlom mnohých medzinárodných organizácií. Sídli tu Ekonomická a sociálna komisia Spojených národov pre západnú Áziu. Medzinárodná organizácia práce a Vzdelávacia, vedecká a kultúrna organizácia Spojených národov majú regionálne kancelárie v Bejrúte zastrešujúce arabský svet. Sídli tu aj Arab Ait Carriers Organization.

Obsah

PolohaUpraviť

Bejrút sa nachádza na výbežku približne v strede libanonského pobrežia, čo je ideálna poloha a je ľahko dostupný z takmer každého miesta v Libanone.

ObyvateľstvoUpraviť

Obyvateľstvo hlavného mesta Libanonu po etnickej stránke tvoria prevažne obyvatelia arabského pôvodu. Arabsky rozpráva väčšina tamojších moslimov aj kresťanov. Medzi obyvateľmi arabského pôvodu je aj veľa palestínskych utečencov. Z ostatných národností tu žije početná arménska komunita. V minulosti tu žilo aj veľa židov, ktorí sa ale po konfliktoch s Izraelom vysťahovali. Mesto je však rozdelené po náboženskej stránke. Východný Bejrút je osídlený prevažne kresťanmi a malou sunnitskou komunitou. Medzi kresťanmi dominujú hlavne libanonskí maronitskí kresťania, ktorí sú zjednotení s Rímom. V libanonskom politickom, hospodárskom a kultúrnom živote zastávajú dôležitú úlohu. Okrem nich kresťanskú komunitu tvoria aj príslušníci pravoslávnej cirkvi (nezjednotenej s Rímom), arménski kresťania, grécki katolíci, sýrski katolíci i protestanti. Západná časť mesta je prevažne moslimská s malou kresťanskou a drúzskou komunitou. Medzi moslimami dominujú hlavne sunniti, ale žije tu aj šiitská menšina.

UniverzityUpraviť

Sídli tu 21 univerzít vrátane Univerzity Balamand, Americkej Bejrútskej univerzity, Libanonskej Americkej univerzity (pôvodne prvá ženská univerzita na Strednom východe), Université de Saint-Joseph, Global University, Haigazian University, Lebanese University, Lebanese International University, American University of Science and Technology, Middle East University, Beirut Arab University a Middle East Canadian Academy of Technology (MECAT).

TurizmusUpraviť

Pred vojnou s Izraelom v roku 2006 bol Bejrút populárnou medzinárodnou turistickou destináciou s mnohými medzinárodnými hotelmi a pulzujúcim nočným životom. V posledných rokoch bolo mesto rekonštruované, predovšetkým kvôli turizmu, s hlavným cieľom obnoviť zničené centrum. Zatiaľ čo vidiecke oblasti sú mierne konzervatívnejšie, v meste je typické západné oblečenie vrátane krátkych sukní a šortiek, s výnimkou cirkevných budov. Nočný život v Bejrúte je považovaný za najdivokejší v celom arabskom svete, s hudbou od jazzu až po trance. Chodia sem najlepší hudobníci a diskdžokeji zo sveta na usporadúvanie svojich koncertov. Zrekonštruované oblasti nočného života sú hlavne kluby na Monot Street a v okolí Gemmayzeh, ako napríklad Element a Music Hall, ktoré patria medzi klasické, zatiaľ čo viac extrémne miesta nočného života sa nachádzajú v kluboch ako napríklad B018 alebo Basement.

Okrem samotného mesta je k dispozícii množstvo archeologických nálezísk, napríklad Baalbek a Byblos, o ktorom sa prehlasuje, že je to najstaršie súvisle obývané mesto na svete. V zime je možné lyžovať v pohoriach v strediskách ako Faraya Mzaar, Faqra in Kfardebian a The Cedars.

DopravaUpraviť

Mestské letisko umiestnené v južnom predmestí bolo známe ako Bejrútske medzinárodné letisko, v roku 2005 bolo premenované na Medzinárodné letisko Rafic Hariri na počesť zavraždeného bývalého premiéra.

Mesto má frekventované autobusové spojenie s inými libanonskými mestami a dôležitými mestami v Sýrii. Autobusy do severných cieľov a Sýrie odchádzajú zo stanice Charles Helou na severe mesta v blízkosti prístavu, do južných cieľov a údolia Bekaa odchádzajú z dopravného uzla Cola na juhu centra mesta.

Medzinárodná doprava je zabezpečená množstvom autobusových liniek a taxíkov, ktoré často fungujú ako služobné taxíky na fixných linkách, ale sú k dispozícii aj na súkromnú objednávku. Mesto trpí pomerne veľkým dopravným zaťažením počas špičky.

V meste pôsobia dve spoločnosti mestskej dopravy, z toho je jedna štátna a jedna súkromná. V poslednom čase prebehli určité diskusie o obnove železničných liniek medzi Bejrútom a Damaskom v Sýrii.

Mesto je známe aj ako najväčší prístav na východnom pobreží Stredozemného mora. Bejrútsky prístav sa snaží stať hlavným prístavom v oblasti na transport tovaru do Sýrie, Jordánska, Iraku a do krajín zálivu.

GalériaUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bejrút