Bessie Colemanová
Bessie Colemanová (angl. Bessie Coleman; * 26. január 1892, Atlanta, Texas, USA – † 30. apríl 1926, Jacksonville, Florida) bola americká civilná letkyňa. Stala sa prvou Afroameričankou a prvou pôvodnou Američankou, ktorá získala pilotnú licenciu. Je tiež prvým známym človekom čiernej pleti, ktorý získal medzinárodnú pilotnú licenciu. Bola inšpiráciou pre prvých pilotov a pre afroamerické a indiánske komunity.
Bessie Colemanová | |
americká civilná letkyňa | |
Colemanová v roku 1923 | |
Narodenie | 26. január 1892 Atlanta, Texas, USA |
---|---|
Úmrtie | 30. apríl 1926 (34 rokov) Jacksonville, Florida, USA |
Známa vďaka | prvá afroamerická a indiánska letkyňa |
Rodičia | George Coleman (otec) Susan Colemanová (matka) |
Manžel | Claude Glenn (od 1917) |
Odkazy | |
Webstránka | bessiecoleman.com |
Commons | Bessie Colemanová |
Životopis
upraviťNarodila sa 26. januára 1892 v Atlante v Texase ako desiate z trinástich detí Georgea Colemana, Afroameričana, ktorý mal starých rodičov zrejme z indiánskeho kmeňa Cherokee alebo Choctaw, a Susan Colemanovej, ktorá tiež bola Afroameričanka. Rané detstvo strávila na malej farme svojich rodičov a nedele venovala návšteve kostola. Kým jej starší súrodenci postupne preberali úlohy na poli, Bessie pomáhala svojej matke Susan s domácimi prácami, záhradou a dohľadom nad mladšími súrodencami. Bessie vyrastala v čase rasovej segregácie a chodila do základnej školy pozostávajúcej len z jednej miestnosti a určenej výlučne pre černošské deti. Bola veľmi dobrou žiačkou, aj keď jej rodičia často nemohli kúpiť školské pomôcky, napríklad kriedu alebo ceruzky. Najradšej čítala a mala výnimočný talent na matematiku. Rutinu školy, domácich prác a nedeľnej návštevy kostola prerušoval len každoročný zber bavlny, na ktorom sa zúčastňovali všetci členovia rodiny.
V roku 1901 otec rodinu opustil. Chcel uniknúť rasizmu v južných štátoch a vrátil sa do svojho rodného štátu Oklahoma, ktorý bol v tom čase ešte stále považovaný za indiánske územie a bieli ho ešte len začali kolonizovať. Dúfal tam v lepší život, ale jeho rodina ho nenasledovala. Vo veku 12 rokov bola Bessie prijatá do školy Misionárskej baptistickej cirkvi, pokračovala vo vzdelávaní a po svojich 18. narodeninách sa zapísala na Oklahoma Colored Agricultural and Normal University (dnešná Langston University), pričom použila všetky svoje úspory. Už po prvom semestri však boli jej finančné prostriedky vyčerpané. Štúdium musela zanechať a vrátiť sa domov. V roku 1915 nasledovala svojich dvoch bratov do Chicaga a žila s nimi. Spolu s nimi najprv pracovala v supermarkete a ako manikérka v kaderníctve. Tam si vypočula príbehy pilotov, ktorí sa vrátili z vojny, a predstavovala si, aké by to bolo, keby sa sama stala pilotkou. Jej brat si ju doberal, že Francúzky sú lepšie ako Afroameričanky, pretože Francúzky sa už stali aj pilotkami.
Bessie bola odhodlaná stať sa pilotkou, ale keďže bola žena a černoška, neprijali ju do žiadnej leteckej školy. Podporili ju však niektorí vplyvní členovia černošskej komunity, ktorých spoznala počas práce v holičstve. Robert S. Abbott, zakladateľ a vydavateľ novín The Chicago Defender, najvýznamnejšieho týždenníka pre Afroameričanov v Chicagu, a bankár Jesse Binga. Finančne ju podporovali a ona na oplátku využívala svoju pútavú a živú osobnosť a svoju krásu ako reklamný prostriedok pre Chicago Defender. Jej kariérnym ambíciám a odmietnutiu, ktoré zažila, sa Abbott opakovane venoval aj vo svojich novinách. Colemanová začala navštevovať kurzy francúzštiny v jazykovej škole Berlitz a 20. novembra 1920 nakoniec odcestovala do Francúzska, aby absolvovala pilotný výcvik. Bola jediným žiakom inej ako bielej pleti, ktorý sa tam v priebehu roka naučil lietať. Dňa 15. júna 1921 získala pilotnú licenciu od Medzinárodnej leteckej federácie (FAI). Stala sa prvou Afroameričankou a prvou pôvodnou Američankou, ktorá získala pilotnú licenciu,[1][2][3][4][5][6] a tiež prvým známym človekom čiernej pleti, ktorý získal medzinárodnú pilotnú licenciu.[7]
Keď sa v septembri 1921 vrátila do Spojených štátov, stal sa jej životný príbeh mediálnou senzáciou a mohla si užívať zaslúženú slávu. Pozývali ju na mnohé podujatia a dostalo sa jej uznania a obdivu od černochov i belochov. Éra komerčného lietania bola vtedy ešte niekoľko rokov v budúcnosti, a tak si Colemanová rýchlo uvedomila, že ak sa chce uživiť ako civilná letkyňa, musí sa stať kaskadérkou, ktorá bude predvádzať nebezpečné triky vo vzduchu s v tej dobe ešte novou technológiou lietadiel pre platiacich divákov. Aby však uspela v tejto vysoko konkurenčnej oblasti, potrebovala by pokročilé lekcie a rozsiahlejší repertoár. Po návrate do Chicaga nenašla nikoho, kto by ju chcel učiť, a tak vo februári 1922 opäť odplávala do Európy. Nasledujúce dva mesiace strávila vo Francúzsku, kde absolvovala pokročilý kurz lietania. Potom odišla do Holandska, aby sa stretla s Anthonym Fokkerom, jedným z najvýznamnejších konštruktérov lietadiel na svete. Odcestovala aj do Nemecka, kde navštívila firmu Fokker a absolvovala ďalší výcvik u jedného z hlavných pilotov spoločnosti. Potom sa vrátila do USA, aby začala svoju kariéru v exhibičnom lietaní.
Médiá ju označili za „Kráľovnú Bess“ a „Odvážnu Bessie“ a nasledujúcich päť rokov bola veľmi populárna. Lietala predovšetkým na lietadlách, ktoré boli armádnymi prebytkami z vojny. Dňa 3. septembra 1922 sa na Long Islande zúčastnila svojho prvého leteckého vystúpenia. Ako pilotka sa následne zúčastňovala na leteckých prehliadkach po celých USA. Tlač ju často kritizovala za jej oportunistickú povahu a okázalý štýl. Zároveň si rýchlo získala povesť zručnej a odvážnej pilotky, ktorá sa nezastaví pred ničím, aby dokončila náročný kaskadérsky kúsok. Dňa 22. februára 1923 si v Los Angeles zlomila nohu a tri rebrá, keď sa jej lietadlo dostalo do pádu a havarovalo. Absolútne odmietala účasť na leteckých podujatiach, ktoré zakazovali účasť Afroameričanov. Keď jej sláva rástla, pozvali ju do filmovej adaptácie jej života Shadow and Sunshine. Súhlasila, ale natáčanie nakoniec zrušila, pretože sa jej zobrazenie černochov v scenári zdalo príliš klišéovité. Dúfala, že publicita jej pomôže v kariére a poskytne jej časť peňazí potrebných na založenie vlastnej leteckej školy. Jej cieľom bolo otvoriť prvú leteckú školu v USA, kde by sa Afroameričania mohli naučiť lietať, keďže stále nemohli vstúpiť do existujúcich škôl.
Na jar 1926 si Bessie kúpila v Dallase dvojplošník Curtiss JN-4 Jenny. Jej mechanik a PR agent William D. Wills s ním odletel do Jacksonville na Floride v rámci príprav na letecké vystúpenie, pričom musel trikrát pristáť, pretože lietadlo bolo veľmi zle udržiavané. Keď sa to dozvedeli Colemanovej priatelia a rodina, nepovažovali lietadlo za bezpečné a prosili ju, aby s ním nelietala, ale ona to odmietla. Dňa 30. apríla lietadlo riadil pri štarte Wills a na druhom sedadle sedela Colemanová. Na tento let sa nepripútala, pretože na ďalší deň plánovala zoskok padákom a chcela sa vykloniť z kokpitu, aby preskúmala terén. Asi po desiatich minútach letu lietadlo nečakane prešlo do strmhlavého letu a vo výške asi 900 m do rotácie. Približne vo výške 600 m Bessie vypadla z otvoreného kokpitu a zabila sa pri dopade na zem. Wills zahynul o chvíľu neskôr pri náraze lietadla, ktoré explodovalo a zhorelo. Napriek tomu, že trosky boli značne obhorené, sa neskôr zistilo, že haváriu spôsobil kľúč používaný na servis motora, ktorý zasekol ovládacie prvky. Bessie pochovali na Lincolnovom cintoríne blízko Chicaga a na jej pohrebe sa zúčastnilo približne 10 000 ľudí vrátane mnohých významných členov černošskej komunity, ako napríklad aktivistka za občianske práva Ida B. Wellsová. V roku 2006 bola Bessie Colemanová uvedená do Národnej leteckej siene slávy.
„ | Vzduch je jediné miesto bez predsudkov. Vedela som, že nemáme žiadnych letcov, ani mužov, ani ženy, a vedela som, že rasa musí byť zastúpená v tejto najdôležitejšej línii, takže som si myslela, že je mojou povinnosťou riskovať svoj život, aby som sa naučila lietať... | “ |
– Bessie Colemanová[8] |
Referencie
upraviť- ↑ ABC7 Chicago Digital Team. O'Hare display honors 1st African American, Native American to earn international pilot's license [online]. abc7chicago.com, 2021-07-30, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
- ↑ American Experience [online]. pbs.org, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
- ↑ Some Notable Women In Aviation History [online]. wai.org, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2016-06-29 z originálu.
- ↑ Natural Resources Conservation Service [online]. nrcs.usda.gov, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2016-02-16 z originálu.
- ↑ INDIGENOUS CONNECTIONS AND COLLECTIONS LIBRARY BLOG – BESSIE COLEMAN AEROSPACE LEGACY [online]. indianpueblo.org, 2022-11-07, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
- ↑ Biography: Bessie Coleman [online]. womenshistory.org, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
- ↑ Women in Aviation, International [online]. wai.org, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2008-03-27 z originálu.
- ↑ Bessie Coleman [online]. blackhistorypages.net, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online. Archivované 2017-01-28 z originálu.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bessie Colemanová
Externé odkazy
upraviť- Oficiálna stránka (po anglicky)
Zdroj
upraviť- Bieke Gils: „The only race aviatrix in the world“. A tribute to Bessie Coleman (1892–1926). In: Stadion. Bd. 37 (2011), Heft 1, s. 55 – 82.
- PETTERSSON, Maria. Anführerinnen, Agentinnen, Aktivistinnen (außergewöhnliche Frauen, die Regeln brachen). Mníchov : Knaur, 2023. 271 s. ISBN 978-3-426-28619-7. s. 239 – 242.