Wikipédia

Bobří soutěska

Bobří soutěska je názov romantického údolia s Bobřím potokom a vodopádom na rozhraní Úsťanského a Libereckého kraja (okresov Česká Lípa a Děčín). Je evidovaná pod č. 2418 ako prírodná pamiatka o rozlohe 0,81 ha v zozname osobitne chránených území AOPK Českej republiky.[2] Nachádza sa asi 2 kilometre východne od obce Verneřice a 4 km severozápadne od Kravař na Českolipsku. Lokalita je v správe regionálneho pracoviska Ústecko AOPK ČR.

Bobří soutěska
prírodná pamiatka
Bobří potok
Štát Česko Česko
Región Liberecký kraj
Okresy Česká Lípa, Děčín
Lokalita Verneřice, Žandov
Nadmorská výška 400 - 450 m n. m.
Súradnice 50°39′27″S 14°20′45″V / 50,65750°S 14,34583°V / 50.65750; 14.34583
Rozloha 0,81 ha
Vznik 5. apríl 1968[1]
 - Vyhlásili Okresné národné výbory Česká Lípa a Děčín
Správa AOPK ČR - RP Ústecko
Kód AOPK ČR 2418
Česko: Bobří soutěska
Bobří soutěska
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Bobří soutěska
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0510441

Popis údolia upraviť

Chránené územie sa rozprestiera na katastroch Veľká Javorská (obec Žandov, úplne na západe okresu Česká Lípa) - plocha 0,6 ha a Loučky u Verneřic (obec Verneřice, okres Děčín) - plocha 0,21 ha.

Tienisté údolie vzniklo eróznou činnosťou v čadičovom podloží, vytvorenom od západu pritekajúcim Bobřím potokom. Dôvodom ochrany je ukážka spätnej erózie v čadičovom telese. Sú tu dva vodopády. Menší penivý vyteká z pukliny v čadičovej skale pod troskami Čertovho mlyna, vysoký je len 2 metre, široký štyri metre. Neďaleko od neho je ďalší vodopád vysoký 6 metrov, nie je však tak mohutný. Celé údolie je zarastené lesom, nachádza sa tu mnoho vzácnych kvetov (napr. ruža ovisnutá), aj živočíchov (napr. vodnár potočný, trasochvost horský).[3]

Pokusy o ťažbu uhlia upraviť

Vo svahu na pravom brehu Bobřího potoka, v miestach pod niekdajšom Čertovým mlynom a vyššie položenou, teraz zaniknutou obcou Starosti, došlo v rokoch 1860 - 1861 k pokusom o ťažbu uhlia. Štôlňa, razená zhruba v polovici svahu, síce dosiahla na sloj hnedého uhlia, to sa však ukázalo byť pre spaľovanie nevhodné. Po opustení bane sa štôlňa zrútila.[4]

Vyhlásenie ochrany upraviť

O zaradení do chránených území rozhodlo uznesenie ONV Děčín 17. mája 1968 a ONV Česká Lípa 5. apríla 1968. Vtedy bola lokalita zapísaná ako CHPV - chránený prírodný výtvor v rozsahu 0,66 ha a zahŕňala vodopád Bobřího potoka v čadičovej sústave.[5]

V evidencii Európskych významných lokalít, pozri (Natura 2000) je vedená pod názvom Bínová - Bobří bralá. Je pripravený projekt podstatného zväčšenia chráneného územia.[6]

Prístup pre turistov upraviť

Cez údolie vedie zeleno značený turistický chodník od Kravařov na Verneřice, nie je tu cesta, ani železničná trať. Najbližšia vlaková zastávka je v Kravařoch na trati 087 z Českej Lípy do Lovosíc.[7] Priechodnosť územím bola zlepšená úpravou ciest a vybudovaním lávok aj zábradlí. Za vysokého stavu vody sa tadiaľ neodporúča chodiť.[6]

Referencie upraviť

  1. ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-05-18]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ PP Bobří soutěska na zozname osobitne chránených území AOPK ČR
  3. ↑ RŮŽIČKA, Jiří. Českolipsko do kapsy. [s.l.] : KMa, s.r.o, 2007. ISBN 978-80-7309-488-1. Kapitola Bobří soutěska, s. 11.
  4. ↑ KÜHN, Petr. Geologické zajímavosti Libereckého kraje. 1. vyd. Liberec : Liberecký kraj, 2006. 120 s. ISBN 80-239-6366-X. S. 23.
  5. ↑ AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území v České republice. Praha 3 : Informatorium, 1991. ISBN 80-85368-13-7. Kapitola CHKO Kokořínsko, s. 57.
  6. ↑ a b AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území ČR, Ústecko, zväzok I.. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 1999. ISBN 80-86064-37-9. Kapitola CHKO České středohoří, s. 228.
  7. ↑ Českolipsko do vrecka, str. 13

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bobří soutěska na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bobří_soutěska&oldid=7692357“