Bond zonder Naam (slovensky Hnutie bez mena) je aktívne súčasné náboženské hnutie, ktoré chce ustanoviť lepšie medziľudské vzťahy. Vyzýva k novému životnému štýlu a k humanizácii človeka a spoločnosti. V materialistickom svete obhajuje tzv. „kultúru srdca“. Zdôrazňuje „úlohu srdca“ vo všetkých rodinných i spoločenských vzťahoch, v národnej i medzinárodnej politike; chce, aby každé zlepšenie bolo „ľudským“ zlepšením. Prostredníctvom ďalšieho "vzdelávania srdca" chce navrátiť bratstvo, dobro a priateľstvo do oblastí, kde často chýbajú všetky hodnoty v dôsledku obyčajného sebectva, v dôsledku „ja“-kultúry.

Základná myšlienka upraviť

Základnou myšlienkou hnutia je, že v modernej spoločnosti sa venuje príliš veľa pozornosti jej štruktúre a technike a technológii, a pretrváva tendencia zabúdať na jednoduché ľudské potreby. Preto zdôrazňuje „kultúru srdca“. Phil Bosmans tvrdí, že potreba kultúry srdca je všeobecná. Hnutie hľadá riešenie ľudských problémov v pestovaní podľa ich názoru najviac zanedbávanej časti človeka: ľudského srdca. Verí, že v každom človeku je láskavosť a chce odhaliť jeho dobré vlastnosti. Cieľom je ich oživiť a spolu s týmto človekom hľadať nové možnosti, radosti života, životný štýl.

Ciele upraviť

  • vytvoriť solidaritu medzi všetkými ľuďmi bez ohľadu na vek, pohlavie, pôvod, majetok či náboženstvo;
  • odstrániť izolovanosť ľudí, vrátiť im odvahu, vieru v život, vlastné schopnosti, lásku, človeka;
  • chce byť advokátom a obhajcom lásky, mieru, tolerancie, spravodlivosti a rešpektu pre všetko živé.

Vznik upraviť

Kňaz Henri de Greef toto hnutie založil v roku 1938 v Holandsku. Až v roku 1950 sa spustila podobná iniciatíva vo Flámsku. V roku 1957 Phil Bosmans, belgický katolícky kňaz, dostal za úlohu založiť Hnutie bez mena v Belgicku, kde počas jedného roka získalo 20 tisíc podporovateľov. Činnosť Hnutia sa síce začala vo Flámsku, teda v holandčine, ale Bosmans podnietil a podporoval podobné iniciatívy aj vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka a v zahraničí. Tak vzniklo 11 ďalších nezávislých organizácií.

Štruktúra hnutia upraviť

Štruktúra hnutia je plne dobrovoľnícka. Členstvo je bezplatné, avšak registrovaní sľubujú, že budú venovať pozornosť kultúre srdca. Napriek tomu, že Hnutie dodnes žije takmer výlučne len z darov, tie boli vždy dosť vysoké na to, aby pokryli náklady na jeho fungovanie. V súčasnosti má približne na 300 tisíc členov.

Iniciatívy upraviť

Bosmansovi sa podarilo pochopiť starosti bežných ľudí a zároveň zmobilizovať spoločnosť, aby si uvedomila, ktoré potreby sa často zanedbávajú. Najnápadnejšie boli iniciatívy „Vitamíny pre srdce“ a „motivačné karty“.

„Vitamíny“ boli jednoduché rozprávania dotýkajúce sa srdca, ktoré bolo možné počúvať v rozhlasovom vysielaní a telefonicky.

Hnutie upozorňovalo verejnosť na "kultúru srdca" tlačením a zasielaním kariet s jednoduchými správami. Bosmans ich nazval „motivačné karty“, a slúžili na pozdvihnutie ľudskej úrovne v spoločnosti. Karty sú záujemcom zasielané bezplatne s prosbou umiestniť ich na dobre viditeľnom mieste. Každý mesiac sa tak posielalo do 300 tisíc kariet, ktoré bolo možné vidieť na pracoviskách a v obývačkách členov.

Esperantská sekcia Hnutia bez mena (Movado sen Nomo) upraviť

Esperantista Jos Kerfs, ktorý sa s Bosmansom zoznámil v roku 1980, spolu s dvomi priateľmi (Ludo Jonghelings a Paul Van Huffelen) a niekoľkými skúsenými esperantistami 30. januára 1980 založil v Antverpách dvanástu, esperantskú sekciu organizácie Hnutie bez mena - Movado sen Nomo. Jej začiatky podporil Bosmans aj finančne. Od začiatku bola činnosť esperantskej sekcie v súlade s činnosťou materskej organizácie, no sekcia bola inak úplne nezávislá. Počiatočným problémom bola nedôvera esperantistov a počet členov rástol iba pomaly. V súčasnosti je ich 1800 zo 65 krajín. Členstvo je bezplatné.

Vydavateľská činnosť hnutia Movado sen Nomo (MsN) upraviť

V priebehu roka 1980 vyšlo v esperante 6 motivačných kariet. Slogany pre medzinárodné publikum mali byť iné ako tie pre publikum belgické. Prvý slogan, ktorý odráža podstatu hnutia, znel: „Lepší svet začína v tvojom vlastnom srdci.“ Vydavateľstvo Lannoo dostalo nápad vydať stovku telefonických odkazov, ktoré Phil Bosmans vytvoril, ako knihu Menslief, ik hou van je (Milý človeče, mám ťa rád). Tá vyšla - v holandčine - v roku 1972. Úspech predčil všetky očakávania; publikácia bola svojho času najpredávanejšou knihou vo Flámsku a iba vo Flámsku a Holandsku sa jej predalo 800 tisíc exemplárov. V Nemecku sa predali 2 milióny exemplárov. V roku 2005 bola vydaná 65-tykrát. Esperantský preklad tejto knihy pod názvom Ŝanco por Feliĉo (Šanca na šťastie) vyšiel v roku 1988. Esperanto bolo 20-tym jazykom, do ktorého bola preložená. V roku 1988 sa Hnutie bez mena po prvýkrát objavilo na celosvetovom esperantskom kongrese v Rotterdame. Od tej doby sa objavilo na mnohých celosvetových esperantských kongresoch.

V roku 1992, rok po svojom odchode z vedenia hnutia Bond zonder Naam do penzie, sa Phil Bosmans sám zúčastnil na celosvetovom esperantskom kongrese vo Viedni.

Počet členov rástol, avšak nie príjmy. Preto sa vedenie rozhodlo v roku 1997 vydávať v priebehu roka iba 4 motivačné karty.

V roku 2000 sa v Antverpách uskutočnila oslava 20-ročnej existencie Hnutia bez mena s jeho aktivistami a za prítomnosti Phila Bosmansa. Pri tejto príležitosti Hnutie vydalo v esperante ďalšiu Bosmansovu knihu „Donace al vi“ (Darom tebe), ktorá takisto obsahovala povzbudzujúce a podnetné texty. Bosmans vymyslel celkovo viac ako 500 sloganov.

V roku 2010 vyšla v esperante pri príležitosti 30-ročnej činnosti esperantskej sekcie Hnutia bez mena tretia kniha „Kruĉo da saĝo“ (Džbán múdrosti), ktorá obsahuje súhrn všetkých sloganov vydaných do tohto roku.

V roku 2014 (už po Bosmansovej smrti v roku 2012) vyšla v esperante jeho štvrtá kniha „Inspiraj rakontoj“ (Inšpiratívne príbehy), zbierka dvadsiatich príbehov z najrôznejších častí sveta.

Kniha Šanca na šťastie - Ŝanco por feliĉo upraviť

Kniha Šanca na šťastie - Ŝanco por feliĉo je slovenský preklad prvej knihy Phila Bosmansa, ktorá vyšla v esperante. Súhlas na preklad získala bratislavská esperantistka Alica Komlóši už v roku 1992 na viedenskom esperantskom kongrese priamo od autora. Preklad urobil významný slovenský esperantista Eduard V. Tvarožek. Slovenské vydanie ilustrovala členka ESONO Eva Brezániová. Knihu v roku 2007 vydalo dvojjazyčne - po slovensky i v esperante - nakladateľstvo Espero.

Populárne slogany v esperante a ich preklad do slovenčiny upraviť

  • Plibonigu la mondon. Komencu per vi mem. Zlepši svet. Začni sám sebou.
  • Ali-pensantoj ankaŭ pensas. Inak zmýšľajúci tiež myslia.
  • Pli bona mondo komenciĝas en via propra koro. Lepší svet sa začína v tvojom vlastnom srdci.
  • Ĉiu guto gravas. Každá kvapka je dôležitá.
  • Ne diru kion vi scias. Sciu kion vi diras. Nehovor, čo vieš. Vedz, čo hovoríš.
  • Ne ekzistas vojo al amo. Amo estas la vojo. Nejestvuje cesta k láske. Láska je cesta.
  • Homo valoras pli ol mono. Človek je cennejší než peniaze.
  • La vivo estas mallonga, tamen rideto nur prenas unu sekundon. Život je krátky, avšak úsmev zaberie len jednu sekundu.
  • Pensu pri: la forto de vorto. Mysli na silu slova.
  • Por harmonii kun aliaj, necesas unue harmonii en si mem. Aby bolo možné byť v súlade s inými, je nutné najsamprv byť v súlade sám so sebou.
  • Savu vivon de la arbaro por viaj genepoj. Zachráň život lesa pre svoje vnúčatá.
  • Se vi ne povas esti stelo en la ĉielo, estu kandelo sur la tero. Ak nemôžeš byť hviezdou na nebi, buď sviečkou na zemi.
  • Ak by slogan ovplyvnil čo len jednu osobu, stojí to za to. Movado sen Nomo