Boulevard périphérique
Boulevard périphérique (doslova obvodový bulvár) alebo skrátene Périphérique je mestský okruh okolo Paríža.
Delí sa na Boulevard périphérique intérieur – vnútorný obvodový bulvár (jazdné pruhy v smere hodinových ručičiek) a Boulevard périphérique extérieur – vonkajší obvodový bulvár (jazdné pruhy proti smeru hodinových ručičiek). Bol postupne vybudovaný v rokoch 1954 – 1973. Jeho celková dĺžka je 35 km a zastavaná plocha 1,38 km². Na dvoch miestach pretína Seinu (cez mosty Pont aval a Pont amont). V roku 2002 bola denná premávka 1,1 až 1,2 milióna vozidiel, z čoho bolo 89 % osobných automobilov, 7 % nákladných automobilov a 4 % motocyklov. Périphérique má miestami až osem jazdných pruhov v oboch smeroch, napriek tomu je počas dopravnej špičky pravidelne preťažený. Na tento obchvat sú napojené všetky diaľnice vedúce do hlavného mesta, čo sú skoro všetky hlavné francúzske diaľnice. A1 vedie z Lille, A4 z Reims a Štrasburgu, A5 z Dijonu, A6 z Lyonu, A77 z Nevers, A10 z Orléans, A13 z Rouenu a A16 z Amiens. Každá hlavná križovatka nesie označenie podľa bývalej brány (Porte), ktorá bola súčasťou starých hradieb. Périphérique obopína celé hlavné mesto a v podstate kopíruje jeho hranicu. Výnimku tvorí len Bois de Vincennes na juhovýchode a Bois de Boulogne na juhozápade, ktoré síce ležia až za ním, ale sú administratívne súčasťou Paríža. Okrem niekoľko výnimiek samotný Périphérique neleží na území Paríža.
Dejiny upraviť
Na mieste dnešného cestného okruhu vznikla v 1. polovici 19. storočí tzv. Zone non aedificandi, ktorá bola súčasťou nového mestského opevnenia obopínajúceho územie na ktorom sa rozkladá dnešný Paríž. Na konci 19. storočia si v tejto zóne vybudovala mestská chudina núdzové prístrešia. Po odstránení hradieb po roku 1919 bolo plánované vybudovať zo zóny zelený pás okolo mesta, ale k tomu nedošlo. Nakoniec bolo voľné priestranstvo využité na postavenie mestského okruhu. Výstavba začala v roku 1954 a 35 km dlhý okruh bol definitívne dokončený po opakovanom odklade 25. apríla 1973. Okruh bol vybudovaný prevažne na povrchu, len v miestach, kde pretína mestské parky Vincenneský a Boulogneský lesík, bol zapustený do podzemia. Tiež v miestach kde sú obytné oblasti príliš blízko, vedie v tuneloch. Pretože na dvoch miestach prekračuje rieku Seinu, boli postavené mosty Pont aval (1964 – 1968) a Pont amont (1967 – 1969). Obchvat kopíruje hranicu Paríža a oddeľuje tak mesto od predmestí, ktoré tvoria súvislú zástavbu.
Výnimky z bežných pravidiel upraviť
Boulevard périphérique má síce väčšinou osem jazdných pruhov, ale z hľadiska klasifikácie to je bežná okresná cesta (route départementale), navyše najvyššia povolená rýchlosť je len 80 km (na okresných cestách to je 90 km/h a diaľniciach 130 km/h). Reálna priemerná rýchlosť cez všedné dni je však len 43 km/h.
Ďalšou výnimkou je pravidlo, že automobily vchádzajúce na okruh po pripojovacích pruhoch majú prednosť pred tými, čo idú po obchvate. Vodiči idúci v pravom pruhu preto musia neustále brzdiť, dávať prednosť a dodržovať pravidlo zipsu. Toto opatrenie má tri hlavné dôvody. Jednak je to už dlhoročná zavedená prax, ďalej sú z dôvodu nedostatku priestoru pripojovacie pruhy veľmi krátke a tiež sa tým zaistí väčšia plynulosť dopravy. Na cestách, ktoré sa na Périphérique napájajú, nevznikajú zápchy a na samotnom obchvate zostáva premávka v pohybe.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boulevard périphérique
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boulevard périphérique na českej Wikipédii.