Budín (vrch v Oravskej Magure)

vrch v Oravskej Magure

Budín (1 221,4 m n. m.[1][2]) je vrch v Oravskej Magure. Leží nad obcou Lokca, približne 7 km západne od mesta Tvrdošín a je najvyšším vrchom rovnomenného geomorfologického podcelku.[3] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[4]

Budín
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Tvrdošín
Obec Nižná
Pohorie Oravská Magura
Podcelok Budín
Povodie Orava
Nadmorská výška 1 221,4 m n. m.
Súradnice 49°20′38″S 19°27′08″V / 49,3439°S 19,4522°V / 49.3439; 19.4522
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Lokce
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v centrálnej oblasti rovnomenného geomorfologického podcelku.[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obce Nižná.[6] Najbližšími sídlami sú severozápadne ležiaca Lokca a Ťapešovo, západne situovaný Vasiľov a Babín, juhovýchodne ležiaci Podbiel a východne Nižná a Tvrdošín.[3]

Opis upraviť

Budín je súčasťou mohutného horského chrbta, ktorý vedie od sedla Príslop severovýchodným smerom po brehy Oravskej priehrady. Západným smerom susedí nevýrazný Javor (1 134 m n. m.), juhozápadným leží Budín II a Šubovka (1 128 m n. m.), východným Kýčera (953 m n. m.) a Javorový vrch (1 076 m n. m.) a severovýchodným Magurka (1 107 m n. m.).[2] Severozápadné svahy odvodňuje Lokciansky a Budínsky potok do Bielej Oravy, voda z východných odteká potokom Ráztoka a z južných jej prítokom Hldočín do rieky Oravy.[3] Na vrchol i hrebeňom vedie značený chodník.

Výhľady upraviť

Súvislý lesný porast pokrýva vrchol i hrebeň, čím umožňuje len veľmi obmedzený rozhľad. Horské lúky sú na juhovýchodnom úbočí, odkiaľ je znamenitý výhľad východným smerom. Z vhodných miest s riedkou vegetáciou a čistín sú pozorovateľné okolité vrchy Oravskej Magury, Oravské, Kysucké a Sliezske Beskydy, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Nízke a Vysoké Tatry.[7]

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 15.
  2. a b Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  6. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť