Chrustenická šachta

Železnorudný důl Chrustenice (Chrustenická šachta) je verejne prístupná expozícia železnorudnej bane Chrustenická šachta. Nachádza sa v obci Chrustenice v mieste, kde bola v prevádzke od roku 1861 do roku 1965 železnorudná baňa, ktorej hlavným železonosným minerálom bol siderit, menej hematit a chamosit, výnimočne však aj magnetit.

Vstupná štôlňa
Väčšina bane je dnes zatopená

Všeobecne upraviť

Vo svojej dobe patrila chrustenická železorudná baňa k najväčším a najvýznamnejším baniam v oblasti Barrandien. Baňa mala celkom 84 podzemných poschodí, ktoré dosahovali až do hĺbky 426 m, čo je 120 metrov pod hladinou mora. V bani sa v roku 1921 začali na návrh Ing. Ladislava Hofticha raziť dve unikátne šikmé ťažné jamy o sklone 14 stupňov, ktoré otvárajú ložisko od strojovne bane z roku 1926 z 8. podzemného poschodia až na 72. poschodie. I. vlečná jama siaha až na 48. poschodie, do hĺbky 240 m, a je dlhá 974 m, II. vlečná jama dnes už hlboko pod vodou siaha na 72. poschodie, o 138 m hlbšie, a je dlhá 585 m. Ďalších pomocných zriaďovacích jám bolo v bani 36 a zasahovali až na 84. poschodie. V strojovni I. vlečnej jamy sa nachádzal unikátny navíjací stroj od firmy POHLIG, ktorý slúžil na pohon nekonečného ťažného lana, doprave baníkov až na 48. poschodie a navyše poháňal reťazovú dráhu vo vstupnej chodbe. Takéto podobné zariadenia, ale oveľa menšie, boli postavené v Berchtesgadene v Nemecku a v soľnej bani pri Salzburgu v Rakúsku, po skončení ťažby bolo toto strojné zariadenie celé zošrotované, ako väčšina kovových strojov a nástrojov tejto bane. Za 104 rokov sa v bani vyťažilo celkom 7 771 709 ton rudy.

Ruda sa spracovávala na mieste pražením v pražiacich peciach. Po vypražení a triedení sa ruda odosielala lanovou dráhou na stanicu v Loděnici, odkiaľ sa odvážala vlakom do železiarní na ďalšie spracovanie. Dodnes sa jednej časti Loděnice hovorí Pod lanovkou.

Dnes je verejnosti prístupná len veľmi malá časť bane - úvodná štóla, strojovňa prvej vlečnej jamy a 8. poschodie. Väčšinu banských chodieb totiž zaplavila voda po tom, čo bolo na povrchu postavené teleso diaľnice D5 z Prahy do Plzne. Aj tak je prehliadka veľmi zaujímavá. V niekoľkých stovkách metrov sprístupnených chodieb je zhromaždených mnoho unikátnych exponátov. Je možné zhliadnuť stajne pre banské kone, odpočiváreň, priestory strojovne so šikmou ťažnou jamou, sklad streliva a i. Veľkou atrakciou je jazda skutočným banskom vlakom v špeciálnych vozíkoch, ktorým sa hovorí Pullman, v ktorých sa kedysi prepravovali aj samotní baníci.

Zaplavenú baňu používali potápači k výcviku v hĺbkovom potápaní.

História bane upraviť

 
Výstava exponátov v podzemí
  • 1861 - počiatok prieskumu rudy v Chrusteniciach - do svahu nad obcou boli vyrazené tri štôlne
  • 1905 - počiatok ťažby
  • 1907 - dnešné 8. poschodie pripravené pre budúcu ťažbu, sú vyrazené poschodia nad týmto poschodím, začali sa stavať prevádzkové budovy
  • 1908 - 16. februára bola zahájená hlbinná ťažba, postavené pražiace pece
  • 1909 - zahájená prevádzka lanovky, vyhĺbená prvá šikmá ťažná jama (mala úklon 45°), dopravu vyťaženého materiálu zabezpečovali kone
  • 1912 - celkom 34 pražiacich pecí
  • 1921 - razenie ďalšej ťažnej jamy - Jej úklon bol 14°, bola dlhá 974 m
  • 1924 - 1940 - ťažba dosahuje maximum - v roku 1929 bolo vyťažených 281 000 ton
  • 1928 - vybudovaná tzv. "nová štóla", ktorá nahradila "starú štôlňu" z roku 1908 ako hlavná vstupná chodba do bane
  • 1937 - dosiahlo sa najhlbšieho, 80. poschodia
  • 1945 - baňa znárodnená
  • 1953 - vyťažené 139 000 ton, potom už ťažba stagnuje
  • 1957 - zastavené praženie v peciach
  • 1965 - 23. júna o 11 hod. je ukončená ťažba
  • 1995 - 23. júna je baňa otvorená pre verejnosť

Šachta vo filme upraviť

V priestoroch bane sa natáčajú filmy z baníckeho prostredia

  • Epizódy televízneho seriálu Zdivočelá země
  • Film Bumerang
  • Televízny seriál Motel Anathema
  • Natáčanie videoklipu amerického speváka Kanye Westa

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chrustenická šachta na českej Wikipédii.