Chu-kchou
Chu-kchou (čín. 户口) alebo chu-ťi (hùjí: 戶籍) je reštriktívny registračný systém zavedený na kontinentálnej Číne a Taiwane v 50. rokoch 20. storočia. Vzťahuje sa na povolenia na trvalý pobyt na základe zákonom požadovanej registrácie domácnosti.
Register domácností oficiálne uznáva osobu za osobu s bydliskom v danej oblasti. Obsahuje informácie, ako sú: meno, dátum narodenia, mená a priezviská rodičov, meno a priezvisko manžela/manželky, ak je daná osoba vydatá/ženatá. Chu-kchou sa môže odvolávať aj na rodinný register v mnohých kontextoch, pretože záznam v registri domácnosti sa vyhotovuje v rodine a zvyčajne obsahuje dátumy narodenia, úmrtia, svadby, rozvodu, presťahovania sa všetkých členov rodiny. Podobný systém registrácie domácností existuje v štruktúrach verejnej správy v Japonsku (koseki), Vietname (Hộ khẩu) a Severnej Kórei.[1][2][3] V Južnej Kórei bol systém Hoju zrušený 1. januára 2008.[4]
Rodinné registrácie existovali v Číne už od dynastie Sia. V nasledujúcich storočiach sa rodinná registrácia vyvinula v organizáciu rodín a na daňové, odvodové a sociálne účely.
Po reformách iniciovaných Teng Siao-pchingom v roku 1979 boli občania zbavení neoficiálneho pohybu. Tieto reformy tiež vytvorili stimuly na presťahovanie do rýchlejšie sa rozvíjajúcich pobrežných regiónov.
Hoci väčšina obyvateľstva je stále viazaná na miesto, ktoré im bolo pridelené, v súčasnosti žije asi 150 až 200 miliónov Číňanov[5] ako migrujúci pracovníci na iných miestach. Napríklad v Kantone žije viac ako tri milióny ľudí, ktorí nie sú oficiálnymi občanmi mesta. Títo prisťahovalci sa nemôžu zaregistrovať na svojom novom mieste bydliska z dôvodu ich úradného spojenia s iným miestom. Preto majú, okrem iného, menší prístup k vzdelaniu a sociálnym zabezpečeniam.
Hoci je systém Chu-kchou v Čínskej ľudovej republike považovaný za nespravodlivý, reformy sú stále kontroverzné. Je tu obava, že masy presídlencov vyvinú na mestá obrovský tlak. To by viedlo k tomu, že už preťažené sociálne systémy v mestách by sa mohli zrútiť a hospodársky rozvoj vo vidieckych regiónoch by sa mohol ďalej spomaliť odstránením tamojších elít.
Po obrovskom dopyte po pracovnej sile v prosperujúcich metropolitných oblastiach pobrežných regiónov mohli vidiecki uchádzači o prácu po prvýkrát pracovať v mestách vo väčšom počte, aj keď iba dočasne. Systém Chu-kchou sa už v niektorých provinciách, napríklad v Kuang-tungu, reformuje. V Kantone teraz žije veľmi veľa obyvateľov, ktorí pôvodne nepochádzajú z mesta. Väčšina z nich pochádza z iných okresných miest Kuang-tungu.
V meste Čchung-čching sa v období od polovice roka 2010 do konca roku 2011 rozšírili práva obyvateľstva na približne 3 milióny migrantov z vidieckeho zázemia. Do konca roku 2012 S’-čchuan odstránila všetky rozdiely medzi obyvateľmi mesta a vidieckym regiónom v rámci svojej oblasti. Tieto reformy nezrušia Chu-kchou, ale rozširujú privilégiá na všetkých obyvateľov regiónu.[6]
V januári 2013 nová vláda oznámila, že zavedie celonárodnú reformu systému Chu-kchou, ktorá „umožní väčšine migrujúcich pracovníkov nájsť si domov a dobre žiť v mestách aj na vidieku“.[7]
Koncom júla 2014 bola predstavená reorganizácia systému, ktorá sa má implementovať do roku 2020. V obciach a mestách s menej ako miliónom obyvateľov sa registrácia občana uvoľňuje. Každý, kto sa presťahuje do týchto miest, sa môže zaregistrovať a využívať všetky mestské služby. V mestách s miliónom až tromi miliónmi obyvateľov je len málo žiadostí o nové registrácie, pričom prechodným obdobím by sa malo zabezpečiť, aby tieto mestá neboli preplnené novými občanmi. V mestách od troch do piatich miliónov obyvateľov by mali byť možné nové registrácie „v primeranom rozsahu“. Pôvodne neboli uverejnené žiadne ďalšie informácie. Pre veľké mestá v Pekingu a Šanghaji sa zavedie bodový systém. Registrácia sa prijíma iba v prísne regulovaných množstvách, občania sa musia kvalifikovať podľa dĺžky zamestnania, životných podmienok a sociálneho zabezpečenia.[8]
Referencie upraviť
- ↑ LIU, LAURA BLYTHE.. Teacher educator international professional development as ren.. [s.l.] : SPRINGER-VERLAG BERLIN AN, 2016. (SOFTCOVER reprint OF.) Dostupné online. ISBN 3-662-51648-9.
- ↑ MILLER, Tom. China's Urban Billion: the story behind the biggest migration in human history. London : Zed Books, 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-78032-143-1.
- ↑ KROEBER, Arthur R.. China's economy: what everyone needs to know. New York, NY : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-19-023903-9.
- ↑ KOH, Eunkang. Gender issues and Confucian scriptures: Is Confucianism incompatible with gender equality in South Korea?. Bulletin of the School of Oriental and African Studies, 2008-06, roč. 71, čís. 2, s. 345–362. Dostupné online [cit. 2020-05-06]. ISSN 0041-977X. DOI: 10.1017/S0041977X08000578. (po anglicky)
- ↑ FAN, Cindy C.. China on the Move: Migration, the State, and the Household. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-1-134-08865-2.
- ↑ LUBYOVA, Martina. Changing demographic, educational and migration patterns in new EU member countries [online]. dx.doi.org, 2012-06-27, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online.
- ↑ ZHU, Xinhua. Impact of the Household Registration System on Farmers’ Rural Housing Land Use Decisions in China. Land, 2017-10-30, roč. 6, čís. 4, s. 75. Dostupné online [cit. 2020-05-06]. ISSN 2073-445X. DOI: 10.3390/land6040075.
- ↑ ZHANG, Zhanxin. Transforming Chinese Cities. [s.l.] : Routledge, 2014-04-03. Dostupné online. ISBN 978-1-315-81873-3. S. 15–30.
