Cornštejn (hrad)
Cornštejn (nem. Zornstein) je zrúcanina lichtenburgského hradu nachádzajúca sa na katastrálnom území Bítova, asi 8 km severozápadne od mesta Vranov nad Dyjí v okrese Znojmo na Morave. Nemecký pôvod mena hradu značí hnev (Zorn) a kamenný hrad (Stein). V roku 2008 bol hrad v ankete čitateľov MF DNES a iDNES.cz vybraný ako najromantickejšie miesto na južnej Morave.[1]
| Cornštejn | |
| Hrad | |
 Pohľad od juhovýchodu
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Juhomoravský |
| Okres | Znojmo |
| Súradnice | 48°56′03″S 15°42′55″V / 48,9341667°S 15,7152778°V |
| Vznik | 14. storočie |
| Vlastník | Juhomoravský kraj |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | Z obce Bítov |
  Poloha hradu Cornštejn na Morave
| |
| Wikimedia Commons: Cornštejn | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrad stojí na vysokej skalnatej šiji mohutného riečneho ostrohu rieky Dyje, neďaleko ústia Želetavky, poldruha kilometra JV od hradu Bítov. Riečne údolie pod hradom je z časti zatopené Vranovskou priehradou. Svahy v okolí hradu Cornštejn, porastené teplomilnou lesostepnou vegetáciou, sú chránené ako prírodná rezervácia o rozlohe 18,6 ha.
História upraviť
Pôvodne zemepanské územie patrilo k hradu Bítov, koncom 13. storočia však prešlo ako trvalá zástava do rúk mocného českého šľachtica Rajmunda z Lichtenburgu. Ten nechal tiež niekedy v 20. rokoch 14. storočia so súhlasom kráľa Jána Luxemburského postaviť hrad Cornštejn. Nový hrad posilnil obranu Bítova, lebo takmer dokonale chránil príjazdovú cestu z Rakús a od vranovského hradu. Poslúžil tiež ako ďalšia rezidencia pre početné potomstvo Rajmundovho rodu. Prvá písomná správa o hrade pochádza z 31. mája roku 1343, a to z listiny moravského markgrófa Karola, podľa ktorej smeli synovia Rajmunda z Lichtenburgu Smil a Čeněk rozdeliť Bítovské léno s hradmi Bítovom a Cornštejnom na tri diely.[2]
V polovici 14. storočia vznikol o hrad spor medzi Lichtenburgovcami a pánmi z Jindřichovho Hradca a na Telči. Lichtenburgovci však hrad uhájili. Roku 1422 sa hrad pokúšali dobyť husiti. Zrejme neúspešne. Najväčší rozkvet hrad zažil v 2. tretine 15. storočia za Jána z Lichtenburgu a Cornštejna, najvyššieho komorníka krajinského súdu v Olomouci. Jeho syn Hynek sa potom zapísal dokonca do dejín medzinárodnej politiky. Odmietol prisahať vernosť kráľovi Jiřímu z Poděbrad a podporovaný rímskym pápežom zahájil v roku 1463 otvorenú vzburu.[3] Hrad bol obliehaný 11 mesiacov moravským zemským vojskom, v okolí hradu vtedy útočníci vybudovali tri opevnené tábory. Silou však hrad dobytý nebol, posádka sa nakoniec v júni 1465 vzdala kvôli hladu. Hrad bol potom odbojnému Lichtenburgovi skonfiškovaný a udelený ako voľný tovar zemepánom Krajířovcom z Krajku. S Lichtenburgovcami na Bítove sa však Krajířovci neustále hašterili, a tak nakoniec okolo roku 1530 sa hrad vracia kúpou späť do rúk Lichtenburgovcov. Kvôli tureckému nebezpečenstvu bol Cornštejn v roku 1542 ešte naposledy opevnený. Po vymretí rodu v roku 1576 kúpili Cornštejn Štrejnovci zo Švarcenavy, ktorí prestali sídlo udržiavať. Keď ho v roku 1617 preberali Jankovskí z Vlašimi, bol hrad označený za pustý. Medzi ďalšími majiteľmi sa v novoveku vystriedali grófi z Daunu (1788) a naposledy Haasovci z Hasenfelsu(1912). Na základe Benešových dekrétov bol hrad v roku 1945 zoštátnený. V roku 1987 bol hrad prevedený do správy Juhomoravského múzea v Znojme, ktoré je od roku 2003 príspevkovou organizáciou Juhomoravského kraja.
Stavebný vývoj upraviť
Pôvodne sa jednalo neveľký hrad s poschodovým palácom krytým od juhovýchodu vysokou štítovou stenou s ochodzou a s nádvorím vymedzeným vysokou okružnou hradbou. V 2. polovici 14. storočia bol hrad rozšírený o Parkanový veniec hradený nižšou hradbou. V 1. tretine 15. storočia, za Jána z Lichtenburgu a Cornštejna, bol rozšírený o dolné predhradie s hospodárskymi a administratívnymi budovami a zosilnenými vstupnými bránami s padacími mostami a jedným predbráním. V jadre hradu vyrástol vtedy nový reprezentatívny dvojposchodový palác. Na blízkom návrší ("Na Baště") tiež vzniklo mohutné drevohlinité predsunuté opevnenie, ktoré malo zabrániť paľbe na hrad z nebezpečne krátkej vzdialenosti. Po obliehaní bol hrad v poslednej tretine 15. storočia opravený a zmodernizovaný. Došlo k nadstavbe starého paláca o druhé poschodie a k prestavbe hradnej kaplnky. V sedle pred hradom bola vybudovaná moderná predsunutá pevnôstka s delostreleckými komorami (zrejme za Lipolta Krajířa z Krajku) a príhrádok s prvou hradnou bránou. Posledné stavebné úpravy sa týkali komplexu obytnej veže a šiestej brány so strážnicou. Vo výsledku mal Cornštejn celkom deväť brán a zaujímal opevnenú plochu vyše jedného hektára.
Sprístupnenie hradu verejnosti upraviť
Na dnešnej podobe hradu sa podpísala najmä rekonštrukcia z rokov 1973-1979, ktorú vykonával predchodca dnešného Národného pamiatkového ústavu v Brne. Rekonštrukcia pokrivila celkový ráz hradu a našťastie nebola dokončená. V rokoch 1998-1999 vykonalo Juhomoravské múzeum v Znojme nevyhnutné sanačné práce v nedotknutom zvyšku hradného areálu, a Cornštejn tak mohol byť prvýkrát oficiálne sprístupnený verejnosti. Na prelome rokov 2010 / 2011 prebehli ďalšie stavebné úpravy: vznikol tu nový objekt pokladne a občerstvenia pre návštevníkov, obnovené drevené ochodzy na hradbách, predsunuté pevnôstky vrátane delostreleckej bašty a schodisko do pivnice oboch hradných palácov.[4]
Gallery upraviť
-
Predsunuté opevnenie Na Bašte z polovice 15. stor. -
Pivnica nového paláca -
Starý palác s časťou parkánu od východu -
Obytná veža a strážnica pri šiestej bráne -
Pohľad z hornej komnaty obytnej veže smerom na juh k Chmelnici a Farárke -
Výhľad z okienka nového paláca na sever, na Horku
Referencie upraviť
- ↑ VACULOVÁ, Helena. Nejromantičtější místo: hrady a zámky porazila zřícenina Cornštejn [online]. idnes.cz, 2008-06-23, [cit. 2014-10-21]. Dostupné online.
- ↑ Codex diplomaticus et epistolaris Moraviae. Zväzok 7. Brno : In Commission bei Nitch & Grosse, 1858. [Cit. 2014-10-21]. Dostupné online. S. 347. Archivované 2016-08-14 z originálu.
- ↑ František Palacký, Dějiny národu českého v Čechách a v Moravě, díl IV. Praha 1894.
- ↑ SMOLA, Daniel. Cornštejn láká na vyhlídky i sklepení [online]. denik.cz, 2011-06-01, [cit. 2014-10-21]. Dostupné online.
Literatúra upraviť
Jiří Kacetl - Roman Fila - David Molík: Cornštejn - podyjská pevnosť. Znojmo 2011, ISBN 978-80-86974-06-4
Menclová, D .: Hrad Cornštejn. Brno 1964.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cornštejn (hrad)
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cornštejn na českej Wikipédii.