Curieho teplota
Curieho teplota alebo nesprávne Curieho bod[1] (Tc) je charakteristická vlastnosť feromagnetických a piezoelektrických látok, ktorú opísal francúzsky fyzik Pierre Curie. Nad Curieovou teplotou stráca látka svoje feromagnetické (či piezoelektrické) vlastnosti.
Feromagnetické materiály upraviť
Vo feromagnetickej látke sú elementárne dipóly usporiadané do tzv. domén a domény svojím usporiadaním tvoria vlastné magnetické pole látky - magnetizáciu. Pri teplote vyššej než Curieho je pravidelnosť usporiadania narušená a pri chaotickom rozložení magnetických momentov už látka nevykazuje feromagnetické vlastnosti. K tejto zmene dochádza skokovo, analogicky so zmenou skupenstva, ide teda o príklad fázového prechodu. Napr. železo má Curieho teplotu 768° C.
Curieho teplota rôznych feromagnetických materiálov:
| Látka | Curieho teplota (° C) |
|---|---|
| Železo (Fe) | 768 |
| Kobalt (Co) | 1130 |
| Nikel (Ni) | 358 |
| Oxid železitý (Fe2O3) | 622 |
Rovnaké správanie sa prejavuje u feroelektrických látok (pri „feroelektrickej“ Curieho teplote mizne spontánne usporiadanosť elektrických dipólov feroelektrika).
Piezoelektrické materiály upraviť
Analogicky dochádza v piezoelektrických látkach pri nadkritické teplote k narušeniu vnútorného usporiadania nábojov, čo má za následok stratu spontánnej polarizácie látky a teda aj piezoelektrických vlastností. Opäť ide o fázový prechod a kritická teplota sa nazýva Curieho.
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ O terminologickej úrovni Malej slovenskej encyklopédie [online]. Kultúra slova (JÚĽŠ SAV), 1994, [cit. 2015-01-05]. Dostupné online.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Curieova teplota na českej Wikipédii.