Cyprusovité (lat. Cupressaceae) je čeľaď borovicorastov.

Cyprusovité

Cupressus sempervirens
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Charakteristika

upraviť

Sú to zväčša ihličnaté stromy, alebo kry. Drevo a listy sú často aromatické. Listy až na niekoľko výnimiek neopadavé, jednoduché, striedavé, protistojné alebo praslenovito usporiadané, šupinovité kratšie ako 1 mm až čiarkovité, ihlicovité, do 3 cm dlhé so živicovými kanálikmi. Na plochých konároch sa často vyskytujú odlišné šupinovité listy. Sú to jednodomé rastliny s výnimkou rodu Juniperus, ktorý zahŕňa dvojdomé rastliny. Samčie šištice so špirálovito usporiadanými alebo protistojnými mikrosporofylmi. Mikrosporángia po 2 – 10 na spodnej strane mikrosporofylu. Peľové zrnká bez vzušných vakov. Samičie šištice so štítovitými alebo prisadnutými semennými šupinami, dužinatými v rode Juniperus, spojené s podpornými šupinami, vajíčok 1 – 20 na vrchnej strane šupín, vajíčka zvyčajne priame na mikropyle orientované smerom von zo šištice. Šišky dozrievajú v priebehu 1 – 3 rokov. Semená s 2 – 3 krátkymi bočnými krídlami, pri niektorých rodoch krídlo chýba. Klíčne listy sú 2 až 15.

Rozšírenie

upraviť

Je to kozmopolitná čeľaď. Tri štvrtiny druhov sa vyskytujú na severnej pologuli, rastú v rôznych prostrediach, od močiarov až po suché stanovištia, od úrovne mora až po vysoké hory.

Juniperus communis (borievka obyčajná)

upraviť

Nájznámejším zástupcom na Slovensku je takmer po celej severnej pologuli rozšírená Juniperus communis – borievka obyčajná. Je to nízky ker alebo malý strom, s odstávajúcimi, pichľavými ihlicami dlhými do 15 mm, ktoré vyrastajú v trojpočetných praslenoch. Poskytuje dužinaté šišky galbuly, ktoré sa využívajú ako korenie a základná surovina na výrobu niektorých liehovín (borovička, gin). Drevo je vyhľadávaným materiálom pre rezbárske práce.

Juniperus sabina – (borievka netatová)

upraviť

Ohrozeným a zákonom chráneným druhom je Juniperus sabina – borievka netatová. Ide o ker s poliehavými konármi a prevažne šupinovitými listami. V Pieninách predstavuje pravdepodobne relikt z medziľadovej doby. Je prudko jedovatá – obsahuje sabinol v éterickom oleji.

Thuja occidentalis – (tuja západná)

upraviť

V parkoch, na cintorínoch a v záhradach sa často (v Európe od roku 1545) pestuje severoamerický druh Thuja occidentalis – tuja západná zo Severnej Ameriky a Platycladus orientalis – tujovec východný, pôvodom z Číny a Kórey (v Európe od roku 1752). Tieto druhy majú šišky so škridlicovito sa prekrývajúcimi šupinami.

Cupressus – (cyprus) a Chamaecyparis – (cypruštek)

upraviť

Rody Cupressus – cyprus a Chamaecyparis – cypruštek majú šišky guľovité, so štítkovite usporiadanými semennými šupinami. U nás sa najčastejšie pestuje severoamerický druh Chamaecyparis lawsoniana – cypruštek lawsonov, vysoký strom s nápadne purpurovými samčími šišticami.

Sequoia sempervirens – (sekvoja vždyzelená)

upraviť

Do čeľade Cupressaceae patria aj najvyššie a najmohutnejšie stromy na Zemi. Sequoia sempervirens – sekvoja vždyzelená s jedincami vysokými až 112 m a kmeňmi hrubými až 6,7 m v priemere, sa vyskytuje v Kalifornii a Oregone.

Sequoiadendron giganteum – (sekvojovec mamutí)

upraviť

Sequoiadendron giganteum – sekvojovec mamutí, až 106 m vysoký a s kmeňom hrubým až 11,4 m v priemere, sa vyskytuje v Kalifornii. Niektoré druhy sa dožívajú 2000 až 3000 rokov.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cyprusovité
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Cyprusovité