Déodat Gratet de Dolomieu

Déodat Gratet de Dolomieu, celým menom Dieudonné Sylvain Guy Tancrède de Dolomieu (* 23. jún 1750, Dolomieu – † 28. november 1801, Chateuneuf) bol francúzsky mineralóg a geológ. Študoval najmä geologické pomery Pyrenejí. Zaoberal sa vulkanológiou a genézou magmatických hornín a minerálov. Po ňom je nazvaná sedimentárna hornina a minerál s rovnakým názvom dolomit.

Dieudonné Sylvain Guy Tancrède de Dolomieu
Francúzsky mineralóg a geológ
Narodenie	23. jún 1750 Dolomieu, Francúzsko
Úmrtie	28. november 1801 (51 rokov) Chateuneuf, Francúzsko
Odkazy
Commons	Déodat Gratet de Dolomieu
Portál vied o Zemi  Biografický portál

Život

Narodil sa v Dolomieu neďaleko La Tour-du-Pin, ako jedno z 11 detí markíza de Dolomieu a jeho manželky Marie-Françoise de Berénger. Od mladosti sa zaujímal o prírodu. V 12 rokoch vstúpil do armády, kde slúžil v Ráde maltézskych rytierov. Vo veku 18 rokov počas súboja usmrtil svojho kolegu, za čo bol odsúdený na doživotie, po 9 mesiacoch vo väzení bol po zákroku pápeža Klementa XIII. prepustený.

Vo väzení študoval fyziku a po prepustení podnikol viacero vedeckých ciest po Stredomorí. Zaujímal sa o mineralógiu, vulkanológiu a vznik pohorí. Napriek svojmu záujmu o sopky považoval za hlavnú horotvornú silu more a dávne katastrofické udalosti, čím sa zaradil medzi neptunistov a katastrofistov. Bol dobrým pozorovateľom prírodných javov, mnoho času strávil zbieraním a kategorizáciou vzoriek a údajov.

V roku 1780 Dolomieu pre nezhody s nadriadenými odišiel z armády a venoval sa iba vedeckej práci. Počas ciest do Tirolských Álp Dolomieu objavil vápenatú usadenú horninu, ktorá na rozdiel od vápenca reagovala so slabou kyselinou iba veľmi mierne. Tento objav zverejnil v roku 1791 v časopise Journal de Physique. V roku 1782 Nicolas-Théodore de Saussure horninu a minerál, ktorý ju tvoril pomenoval dolomit (franc. dolomie). Podľa prevládajúcej horniny bola pomenovaná aj časť Álp v Taliansku, ktorá sa dnes volá Dolomity.

Dolomieu bol jedným z prvých priaznivcov Francúzskej revolúcie, ktorá sa začala v roku 1789. Avšak po poprave jeho priateľa Duca de la Rochefoucaulda, s revolúciou prestal sympatizovať. Bol sympatizantom Napoleona Bonaparte. V roku 1795 počas revolučných udalostí prišiel o celý svoj majetok a tak prijal miesto profesora prírodných vied na École Centrale v Paríži. Podieľal sa tiež na spracovaní mineralogickej časti francúzskej Metodickej Encyklopédie. O rok neskôr bol menovaný do funkcie banského inšpektora a profesora na parížskej vysokej škole baníckej.

V roku 1798 sa podieľal na Napoleonovom ťažením do Egypta, počas expedície však ochorel a v marci 1799 Severnú Afriku opustil. Počas návratu z Alexandrie však bola loď, na ktorej sa plavil, nútená v dôsledku zlého počasia vplávať do talianskeho prístavu Taranto. Následne bol na príkaz veľmajstra rádu maltézskych rytierov zatknutý v talianskom Neapole a prevezený na Sicíliu do Messiny, kde dva roky strávil vo väzení v zlých podmienkach. Dôvodom jeho zatknutia bola účasť na sprostredkovaní kapitulácie Malty Napoleonovi. Proti jeho uväzneniu protestovala i svetová vedecká verejnosť, jeho prepustenie však bolo dosiahnuté až po opätovnom získaní Talianska Napoleonom po bitke pri Marengu v roku 1801. Po prepustení sa venoval mineralógii v Parížskom múzeu prírodnej histórie. Zomrel v priebehu 6 mesiacov po prepustení v dôsledku zlého zdravotného stavu spôsobeného zlými podmienkami vo väzení. Jeho veľká kolekcia minerálov sa dnes nachádza v prírodovednom múzeu v Paríži.

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Déodat Gratet de Dolomieu na anglickej Wikipédii.