Dagmar Cipárová
Dagmar Cipárová, rod. Barániková, (* 2. máj 1989, Bratislava, Česko-Slovensko) je slovenská šermiarka (kordistka), reprezentantka Slovenska. Je členkou Bratislavského šermiarskeho klubu Ferdinanda Martinenga[1].
| Dagmar Cipárová | |
 slovenská šermiarka | |
| Rod. meno | Barániková |
|---|---|
| Narodenie | 2. máj 1989 (34 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Dagmar Cipárová |
| Prehľad medailí | |||
|---|---|---|---|
Reprezentácia:  Slovensko
| |||
| Šerm kordom - ženy | |||
| Majstrovstvá Európy | |||
| bronz | U23 | ||
| Svetové poháre FIE | |||
| zlato | juniorky | ||
| bronz | juniorky | ||
| bronz | juniorky | ||
| Satelitné turnaje FIE | |||
| bronz | ženy | ||
| bronz | ženy | ||
| bronz | ženy | ||
| bronz | ženy | ||
| striebro | ženy | ||
Životopis upraviť
Dagmar sa narodila v Bratislave svojim rodičom Dagmar a Miroslavovi ako druhé dieťa. Má staršiu sestru Miroslavu (* 1984). Navštevovala základnú školu na Mudroňovej ulici a potom gymnázium na Bilíkovej. V roku 2013 úspešne ukončila štúdium Priestorového plánovania a manažmentu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a bol jej udelný titul inžinierka. Je vydatá za šermiara Štefana Cipára, s ktorým má syna Daniela. Žije v Bratislave.
Športová kariéra upraviť
So šermom začala Dagmar oficiálne v roku 1997, keď bola registrovaná v Bratislavskom šermiarskom klube Ferdinanda Martinenga (vtedy iba Bratislavský šermiarsky klub).[2] Prvé kontakty s týmto športom zažíva však už oveľa skôr, keďže jej otec v tej dobe pôsobí v klube ako tréner. V detstve takisto úspešne hrala tenis a tancovala španielske tance. Jej prvou zbraňou bol fleuret a až neskôr sa jej výsadou stal kord.[3] Počas svojej kariéry zvíťazila na mnohých turnajoch a stala sa mnohokrát Majsterkou Slovenska v korde a fleurete, naposledy v roku 2013 v korde žien. Slovensko reprezentovala na troch Letných svetových Univerziádach (Belehrad 2009, Shenzen 2011 a Kazaň 2013). Stala sa 5-krát šermiarkou roka na Slovensku.
Zranenie upraviť
V decembri 2013 sa nešťastne zranila na turnaji v Bruseli, čoho výsledkom bol roztrhnutý krížny väz ľavého kolena a nútená prestávka. Dagmar podstúpila postupne dve operácie na bratislavskej špecializovanej klinike Sport Clinic, prvú v decembri krátko po zranení a druhú v januári 2014. Obe operácie viedol uznávaný špecialista MUDr. Vladimír Lupták (* 1964 - † 2014). Na súťažné planše sa Dagmar vrátila v septembri 2014 po 8 - mesačnej rehabilitácii a naplno odštartovala novú sezónu.
Najväčšie športové úspechy upraviť
Je držiteľkou bronzovej medaily z Majstrovstiev Európy U23 2011 v Kazani. V roku 2007 vyhrala Svetový pohár junioriek v Helsinkách a v ďalšej sezóne pridala do svojej zbierky dve bronzové medaily na Svetových pohároch v Dijone a Varšave. Ako juniorka získala bronzovú medailu na Satelite v Kodani a v roku 2009 si vybojovala miesto v šestnástke na Majstrovstvách Európy žien v Plovdive. V nasledujúcej sezóne získala bronzovú medailu na prestížnom Oslo Cup-e v Nórsku. V roku 2015 v Splite vybojovala ďalšiu bronzovú medailu na FIE satelitnom turnaji Kupa Svatog Duje. V novej sezóne, v novembri 2015, pridala do svojej zbierky ďalší bronz z Trekanten Open v Kodani.
V júni 2015 reprezentovala Slovensko na historicky 1. Európskych hrách v Baku, kam si vybojovala postup na kvalifikácii v Budapešti v decembri 2014. V rozhodujúcom zápase porazila držiteľku dvoch olympijských medailí Jelenu Rublevsku z Litvy. Je prvou kordistkou v ére samostatnosti, ktorej sa podarilo prebojovať na takto významné podujatie. Na základe výsledkov z EH v Baku patrila Dagmar Cipárová medzi TOP30 kordistiek v Európe.[4]
Zbierku medailí z najvýznamnejších podujatí zavŕšila ziskom striebra v Splite na turnaji FIE Kupa Svatog Duje v roku 2016. Po olympijskej sezóne 2015/2016 Dagmar Cipárová ukončila aktívnu športovú kariéru.
Kvalifikácia na OH Rio de Janeiro 2016 upraviť
V olympijskej sezóne si Dagmar vybojovala kvalifikačné body v novembri v Kodani na FIE satelitnom turnaji Trekanten Open, keď až v semifinále turnaja prehrala s nasadenou jednotkou a neskoršou víťazkou Ayou Shimookawou z Japonska. Následne pridala body do kvalifikácie na FIE turnaji v Splite. Na OH Rio de Janeiro sa zo silnej európskej kvalifikácie, z ktorej bola na OH nominovaná iba víťazka turnaja, neprebojovala.