Dauphinské Alpy

Dauphinské Alpy patria po masíve Mont Blanc k najvýznamnejším horským skupinám Álp vo Francúzsku. Predstavuje rozľahlý horský priestor vysokých štítov, ľadovcov, jazier a alpských lúk. Názov súvisí s totožným menom historického územia a s francúzskym šľachtickým titulom. Na starších mapách väčšinou termín Dauphine nenájdeme. Oblasť býva nazývaná Masív Pelvoux alebo Masív Ecrins. Dauphinské Alpy patria k najdivokejším horským systémom Álp. Vďaka značnej strmosti, veľkému prevýšeniu, silnému zaľadneniu a visutými ľadovcami pôsobí dojmom nedostupnosti.

Dauphinské Alpy
pohorie
RN91-Lautaret-France.jpg
Dauphine zo sedla Col du Lautaret
Štát Francúzsko Francúzsko
Časť Alpy
Najvyšší bod Barre des Écrins
 - výška 4 102 m n. m.
 - súradnice 44°57′33″S 6°17′22″V / 44,95917°S 6,28944°V / 44.95917; 6.28944
SOIUSA-Alpi Occidentali-sezione05.png
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Dauphinské Alpy od západu k severu vymedzujú rieky Rhôna, Isère, Arc, na východe rieky Valloirette, Guisane a Durance, na juhu Buech, Drôme (event. Eygues). Sever oddeľuje od masívu Vanoise údolie rieky Romanche.

Geologické zloženieUpraviť

Pohorie je súčasťou Vonkajších kryštalických Álp. Stretávajú sa tu pásma žuly, ruly, bridlíc, gabra a vápencov.

ČlenenieUpraviť

Dauphinské Alpy sa rozkladajú na ploche 5 300 km². Pohorie môžeme rozdeliť na severnú časť Masív du Soreiller, centrálnu oblasť Ecrins a južnú časť Créte de Dourmillouse s najvyšším vrcholom Pic du Bonvoisin (3 560 m). Južné časti už nemajú tak výrazný vysokohorský charakter a nenachádzajú sa tu žiadne ľadovce.
K najznámejším vrcholom Dauphinských Álp patrí najjužnejšia Alpská štvortisícovka Barre des Écrins (4 102 m), ktorá je zároveň najvyššou horou pohoria. Ďalej La Meije a Mont Pelvoux. Na severe územia vynikajú nápadné veže Les Aiguilles d´Arves a masív Grandes Rousses s najvyššou horou Pic de l´Etendard (3 238 m), ktorý je vôbec najzápadnejšou zaľadnenou alpskou oblasťou. Tieto hory už niekedy nebývajú zaraďované k pohoriu Dauphiné, pretože severné ohraničenie vedie pozdĺž rieky Romanche.

VrcholyUpraviť

TurizmusUpraviť

Turisticky je pohorie dobre sprístupnené. Hustá sieť značených chodníkov vedie aj do značných výšok. Do pohoria zasahujú štyri veľké údolia : Vénéon, Valloise, Valgaudemar a Valjouffrey. V severnej časti hôr sú známe lyžiarske strediská l´Alpe-d´Huez a Les Deux-Alpes. Za návštevu stojí mesto Briançon na východnom okraji (pozoruhodný svojim opevnením, ako atrakciou). Briançon je najvyššie položeným mestom v Európe. Na rieke Durance a Ubaye je najväčšie alpská priehradná nádrž Lac de Serre-Ponçon (30 km²). Turistom slúži celkom 32 horských chat, patriacich väčšinou spolku C.A.F. Kempy nachádzame v miestach La Berarde, Vallouise, Villar-Loubiere, Les Faures, Venosc a ďalšie.

Ochrana prírodyUpraviť

V roku 1973 bol na pomerne rozľahlom území vyhlásený Národný park Écrins o rozlohe 91 740 ha. Dôvodom bola ochrana alpskej flóry, fauny a výrazného vysokohorského reliéfu s množstvom jazier. Môžeme tu naraziť na kamzík, svište, zajace, orly skalné apod. Na území parku platia prísne pravidlá, voľné táborenie je zakázané. Správa národného parku sídli v Gape.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dauphinéské Alpy na českej Wikipédii.