Dejiny Austrálie
Prijatím ústavy Austrálskeho zväzu (Commonwealth of Australia) sa 1. januára 1901 vtedajšie britské kolónie na piatom svetadiele (Nový Južný Wales, Victoria, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália, Tasmánia a Severné teritórium) sa spojili do federácie. Hlavou štátu je aj naďalej britský kráľ Karol III., ktorého v krajine zastupuje generálny guvernér. Zákonodarstvo je v rukách parlamentu, zloženého z dvoch komôr - senátu a snemovne reprezentantov. Na čele vlády stojí ministerský predseda.
Praobyvatelia Austrálie, nazývaní aboriginci, prišli na kontinent pravdepodobne pred 13 000 rokmi z Ázie cez indonézske ostrovy. Začiatok osídlenia krajiny Európanmi znamenal pre nich začiatok výrazného poklesu ich počtu – kým v roku 1700 ich bolo ešte 250 000, dnes ich žije v Austrálii už len okolo 50 000. Do austrálskej spoločnosti sa integrovali len minimálne – naďalej žijú v kmeňových spoločenstvách a živia sa väčšinou lovom či zberom plodín.
Ako prvý Európan vstúpil na austrálsku pôdu roku 1601 Portugalec Godinho de Eredia. Ďalšie výpravy do tejto krajiny podnikli Holanďania - roku 1642 z poverenia holandského guvernéra Batávie Anthona van Diemena oboplával Austráliu Abel Jaszoon Tasman a objavil ostrov Tasmánia. Na svojej prvej ceste okolo sveta sa do Austrálie dostal aj Brit James Cook, ktorý roku 1770 pristál v Botany Bay a vyhlásil juhovýchodné pobrežie kontinentu, ktoré pomenoval Nový Južný Wales, za britské vlastníctvo.
Briti v Austrálii upraviť
Kolonizáciu Austrálie (názov navrhol Brit Matthew Flinders v rokoch 1802 až 1803) podporili dva faktory: záujem Francúzska o Austráliu a odtrhnutie severoamerických kolónií vo vojne za nezávislosť (1775-1783). Za stratené trestanecké kolónie v Severnej Amerike sa našla náhrada v Austrálii. Prvých 750 trestancov pristálo 26. januára 1788 (dnes štátny sviatok Austrálie) v Botany Bay a založilo tam pod vedením guvernéra Arthura Phillipa osadu Sydney.
Trestancov deportovali do Austrálie až do roku 1853. Od roku 1793 však začali do Austrálie prichádzať aj dobrovoľní usadlíci a zaviedli tu chov oviec. Po prvom prechode pohoria Blue Mountains roku 1813 začalo osídľovanie vnútrozemia. Veľká prisťahovalecká vlna zasiahla Austráliu v roku 1851, kedy v práve vyhlásenej kolónii Viktória objavili prvé nálezisko zlata. Roku 1861 prekročil počet obyvateľov hranicu jedného milióna. Až do 70. rokov 19. storočia zažívala Austrália predovšetkým vďaka rozsiahlej produkcii vlny výrazný hospodársky rozmach. Kríza v Európe roku 1873 sa však dotkla aj Austrálie, ktorej hospodárstvo veľmi záviselo na exporte. Recesia viedla k sociálnym konfliktom.
Austrália zväzom štátov upraviť
Keď Spojené kráľovstvo v Zákone o austrálskych kolóniách (Australian Colonies Government Act) roku 1850 priznalo svojím kolóniám rozsiahlu autonómiu a nárok na vlastnú ústavu, začali roku 1900 rozhovory o spojení kolónií. Nakoniec bol prijatý návrh ústavy, vyhlasujúci Austrálsky zväz. Jeho hlavným mestom sa stal najprv Melbourne, od roku 1943 Canberra. Roku 1901 získala Austrália štatút domínia.
Vnútropolitický život v období pred l. svetovou vojnou bol charakterizovaný politickým kompromisom medzi liberálmi a robotníckou stranou. Aby liberáli získali súhlas Strany práce (Labour Party) k svojej ochrannej colnej politike, sľúbili reformu pracovných a sociálnych zákonov. Prostredníctvom Zákona o obmedzení prisťahovalectva (Immigration Restriction Bill) z roku 1901 sa obmedzilo prisťahovalectvo farebného obyvateľstva.
Za 1. svetovej vojny sa Austrália zúčastnila bojov proti Nemecku na strane Dohody, jej vojska obsadili nemecké územia v Tichomorí. Austrálska flotila sa zúčastnila bojov proti nemeckej eskadre krížnikov v Tichom oceáne a na Ďalekom východe. Roku 1919 získala Austrália mandát Spoločenstva národov pre časť bývalých nemeckých tichomorských kolónií a stala sa členom Spoločenstva národov. Hospodárska kríza, ktorá vypukla roku 1929, ťažko postihla aj Austráliu. Za vlády Labour Party bola roku 1929 zrušená všeobecná vojenská povinnosť, expanzívna politika Japonska na Ďalekom východe však bola podnetom k vybudovaniu profesionálnej armády.
Po boku Spojeného kráľovstva vstúpila Austrália 3. septembra 1939 opäť do vojny proti Nemecku a po vstupe Japonska do vojny sa ocitla v prvej línii. Po počiatočných porážkach v bojoch proti japonskej armáde a námorníctvu však austrálska armáda prešla do protiofenzívy, niektoré jej oddiely sa zúčastnili aj bojov v Afrike a neskôr vylodenia v Európe.
Austrália po 2. svetovej vojne upraviť
Austrália patrí k zakladajúcim členom OSN (1945). Roku 1949 prešla pod austrálsku správu aj bývalá britská a nemecká Nová Guinea. V tom istom roku zvíťazila vo voľbách Liberálna strana, z ktorej radov vzišiel ministerský predseda Robert Gordon Menzies. Strana zostala pri vláde 23 rokov a toto obdobie výrazne poznamenalo povojnové dejiny krajiny. Zahraničnú politiku charakterizovalo priblíženie sa k USA a Európe, vnútornú politiku potom podpora prisťahovalectva z Európy a zrušenie zoštátnenia, vykonaného predtým Labour Party. Austrália sa zapojila do západného spojeneckého systému a roku 1966-1970 vyslala expedičné zbory do Vietnamu.
Nový kurz priniesla až zmena vlády roku 1972, kedy sa vedeniu krajiny opäť ujala Labour Party. Ministerský predseda Gough Whitlam nadviazal ešte v tom istom roku diplomatické styky s Čínou a roku 1973 s Vietnamskou demokratickou republikou. Papui-Novej Guinei bola 16. septembra 1975 priznaná nezávislosť. Britský guvernér odvolal 11. novembra 1975 Whitlama z funkcie pre podozrenie z korupcie. V nasledujúcich rokoch zvíťazil liberál Malcolm Fraser, ktorý s pomocou koalície liberálov a Agrárnej strany (Country Party) si udržal tesnú väčšinu aj v roku 1980.
Ťažká hospodárska situácia a pretrvávajúce rozpory vo vnútri vládnej koalície viedli k predčasným parlamentným voľbám, v ktorých 5. marca 1983 zvíťazila Labour Party, a ministerským predsedom sa stal Robert Hawke. Vo všeobecných voľbách v marci 1993 zvíťazila opäť Austrálska labouristická strana Paula Keatinga. V parlamentných voľbách v marci 1996 utrpela ťažkú porážku. Voľby vyhrala konzervatívna Liberálna strana Austrálie.
Hospodárstvo krajiny sa zotavovalo len pozvoľne. Miera inflácie v Austrálii je vyššia ako v porovnateľných krajinách a obchodná bilancia je z dôvodu exportných problémov pasívna. Krajinu však zabezpečujú veľké zásoby zemného plynu a ropy samostatnosť v zásobovaní energiou.
Vo svojej zahraničnej politike sa Austrália snaží o väčšiu nezávislosť od politiky USA a o zblíženie s ďalšími krajinami juhovýchodnej Ázie.