Faistský disk

(Presmerované z Disk z Faistu)
Strana A (originál)
Strana B (originál)

Faistský disk alebo disk z Faistu je archeologický nález z mesta Faistos na Kréte.

Je to hlinený disk s priemerom asi 15 cm a hrúbkou 1 cm so špirálovito usporiadanými, opakujúcimi sa obrazcami po oboch stranách. Jednotlivé obrazce vznikli odtlačením pečate do vlhkej hliny. Ak sa preukáže predpoklad, že ide o nápis, je to prvý dokument vytvorený technológiou pohyblivých typov.[1][2] Jeho účel, význam a miesto výroby ostávajú predmetom diskusie. Vystavený je v archeologickom múzeu v gréckom meste Irakleio na ostrove Kréta.

Dejiny objavuUpraviť

Disk objavil 3. júla 1908 taliansky archeológ Luigi Pernier v pivnici pod priestorom č. 8 v budove č. 101 minojského paláca vo Faiste, neďaleko náleziska Hagia Triada na južnom pobreží Kréty.

Dátum vznikuUpraviť

Disk bol datovaný Pernierom do 17.storočia pred Kr., je teda starý približne 3 500 rokov. Hoci je tento disk všeobecne považovaný za skutočný historický predmet, vyskytli sa aj názory, že ide o podvrh nebo mystifikáciu.[3]

ObrazceUpraviť

Na disku je 241 obrazcov, z ktorých niektoré sa opakujú; jedinečných znakov je 45. Mnohé z nich predstavujú ľahko identifikovateľné predmety dennej potreby, postavy alebo časti tela, zvieratá alebo rastliny. Arthur Evans symboly označil číslami od 01 do 45 a toto označenie sa používa dodnes. Okrem toho sa medzi obrazcami objavuje 18 krát malá diagonálna čiarka. Obrazce disku boli predbežne zaradené do tabuliek Unicode pod číslami 101D0–101FF.

Obrazce diskuUpraviť

(A1)        (A2)     (A3)      (A4)    
(A5)       (A6)      (A7)     (A8)     [.]
(A9)     (A10)       (A11)      (A12)       
(A13)    (A14)        (A15)     (A16)      
(A17)         (A18)     (A19)       (A20)       
(A21)     (A22)       (A23)         (A24)      
(A25)     (A26)      (A27)      (A28)    
(A29)         (A30)    (A31)    
(B1)       (B2)      (B3)       (B4)    
(B5)      (B6)       (B7)      (B8)      
(B9)      (B10)      (B11)      (B12)     
(B13)       (B14)     (B15)     (B16)      
(B17)      (B18)       (B19)     (B20)     
(B21)        (B22)      (B23)     (B24)     
(B25)      (B26)        (B27)       (B28)      
(B29)      (B30)    

Pokusy o rozlúštenieUpraviť

Viacerí autori považovali obrazce na disku za nápis a pokúsili sa o jeho komparáciu s inými systémami zápisu a o rozlúštenie jazyka a/alebo nápisu. Objavili sa názory, že disk predstavuje astronomický dokument[4][5], kalendárny záznam[6][7] alebo hernú dosku[8][9].

Už v čase vzniku disku šlo zrejme o zastarané písmo, pretože sa našli hlinené tabuľky z rovnakej doby s rozvinutejším, tzv. lineárnym písmom A. Bádatelia predpokladali, že by mohlo ísť o kultový hymnus, pretože sa dá rozpoznať rytmické usporiadanie symbolov a opakovanie určitých kombinácií znakov.

Aartunov prekladUpraviť

 
Model disku z Faistu (nepravé farby).

Nórsky jazykovedec Kjell Aartun v roku 1991 po dlhoročnom štúdiu navrhol nové riešenie. Znaky vykladá ako semitské písmo. Semiti sa nazývajú národy východného a južného Orientu, ktorí sa v bronzovej dobe usídlili až v Etiópii a Hornom Egypte. Odtiaľ vraj pred 4500 rokmi prišli na Krétu. Na základe porovnávania s inými starosemitskými písomnými pamiatkami sa Aartun nazdáva, že sa mu podarilo rozlúštiť text na disku: „Chcem ovlažiť, pluh, tvoje pole. Chcem ovlažiť, radlica, tvoju oráčinu.“ Podľa Aartuna týmito slovami vyzýva žena muža k pohlavnému aktu; podľa neho ide v týchto štyridsiatich piatich veršoch o rituál zbavenia panenstva. Každý rok na jar sa pohlavne zrelé dievčatá vo veľkom počte zúčastňovali vo Faiste na iniciačnom rituáli, kde obetovali svoje panenstvo božstvu a stali sa ženami. Disk bol podľa tohto výkladu akýmsi spevníkom (a návodom) pre kňazov. Hromadné deflorácie vykonávané kňazmi ako súčasť rituálu plodnosti sa vraj vyskytovali aj v Babylone. Návrh Kjella Aartuna na výklad textu má svoj zmysel a vo vedeckých kruhoch sa stretol s ojedinelým súhlasom.[chýba zdroj]

Lineárne písmo A na hlinených tabuľkách z archívov, ktoré sa Evansovi nepodarilo rozlúštiť, je podľa Kjella Aartuna zjednodušená každodenná verzia kultovo-náboženských hieroglyfov z tohto disku, ktorá slúžila na zaznamenávanie údajov z oblasti správy a zákonodarstva.

ReferencieUpraviť

  1. BREKLE, Herbert E.. Das typographische Prinzip. Gutenberg-Jahrbuch, 1997, roč. 72, s. 58-63.
  2. SCHWARTZ, Benjamin. The Phaistos disk. Journal of Near Eastern Studies, 1959, roč. 18, čís. 2, s. 105-112 (107).
  3. HOUSER, Pavel. ScienceWorld, 24.07.2008, [cit. 2010-05-08]. Dostupné online. (česky)
  4. Leon Pommerance, 1976
  5. Hermann Wenzel, 1998
  6. HAGEN, Ole. The Phaistos disc alias the Minoan Calendar [online]. 1988, [cit. 2010-05-08]. Dostupné online. (anglicky)
  7. Rosario Vieni, 2005
  8. Peter Aleff, 1982
  9. Helène Whittaker, 2005
  • SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok