Dom Verena Stamboľana

Dom Verena Stamboľana (bulh. Къща на Верен СтамболянKăšta na Veren Stamboľan),[1][2][3][4][5][6][7][8][9] známy aj ako Dom umelcov v Plovdive (bulh. Къщата на художниците в ПловдивKăštata na chudožnicite v Plovdiv), alebo len Dom umelcov (bulh. Къщата на художницитеKăštata na chudožnicite)[5][9] je meštiansky dom z obdobia bulharského národného obrodenia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][4][5][9]

Dom Verena Stamboľana
(Къща на Верен Стамболян)
meštiansky obrodenecký dom
pohľad na hlavné priečelie budovy
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Súradnice 42°08′55″S 24°45′12″V / 42,14861°S 24,75333°V / 42.14861; 24.75333
Štýl bulharský obrodenecký barok
Vznik 60. roky 19. storočia
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav reštaurovaný
Využitie galéria
Wikimedia Commons: Veren Stambolyan House, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lokalita upraviť

Dom Verena Stamboľana leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[1][2][9] v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[5][9] v juhovýchodnom svahu pahorku Džambaz tepe[5][6][5][9] na ulici „Kiril Nektariev“ (bulh. улица „Кирил Нектариев“)[2][4][6] č. 15.[2][4]

Dejiny a súčasnosť upraviť

Budova bola postavená v 60. rokoch 19. storočia.[6] V 70. a 80. rokoch 20. storočia budova slúžila ako Dom umelcov v Plovdive a v tej dobe patrila k hlavným kultúrnym strediskám mesta. V budove ako aj v areáli sa v tomto období konalo veľké množstvo klasických výstav aj plenérov. V priebehu času sa toto kultúrne centrum premenilo z mestského na medzinárodné.[5][7][9] Okrem výstavnej úlohy plnilo miesto aj úlohu tvorivého umeleckého centra. Budova bola v tomto období spravovaná Zväzom bulharských umelcov (bulh. Съюз на българските художнициSăjuz na bălgarskite chudožnici).[9] V roku 1995 bola budova zapísaná na zoznam kultúrnych pamiatok národného významu.[4] Od roku 2010[5] sa v budove nachádza galerijná stála expozícia diel plovdivského umelca Dimităra Kirova.[6][5][7][9]

Charakteristika upraviť

Typovo predstavuje klasickú symetrickú schému obrodeneckého obytného domu.[2][3][6][5] Budova je dvojposchodová,[5][6] pričom pod zvýšeným prízemným poschodím sa nachádza ešte pivničná miestnosť.[6] Interiér aj exteriér je bohato zdobený maľbami a drevorezbami.[2][3] Dominantou hlavného priečelia domu je portikus,[1][2][3][6] tvorený štyrmi[2][1][3][6] drevenými[2] stĺpmi,[2][1][6] ktoré sú vo vrchnej časti ukončené[1][2] celkovo piatimi[1] polkruhovými arkádami.[1][2][3][6] Nad portikom sa nachádza arkierová časť budovy s celkovo piatimi oknami.[1] Skelet budovy je zhotovený prevažne z dreva a lepenky, samotné steny sú však tehlové.[6] Vrchná časť fasády je zakončená oblúkovou tehlovou rímsou,[1][6] ktorá je zdobená cikcakovitým farebným ornamentom.[6] Dom je postavený v svahu, čo zapríčiňuje, že samotné prízemie domu je pomerne vysoko nad úrovňou ulice. Z ulice tak vedie široké jednoramenné[1][2][3] kamenné[6] schodisko na dvor domu.[1][2][3][6] Nad vchodom do dvora sa nachádzajú menšie prístavby s oknami smerujúcimi do ulice.[2][3]

Samotná budova sa nachádza na konci dvora oproti schodisku vedúcemu na dvor,[1][2] pričom vstup do budovy sa nachádza pod portikom.[1] Jeho súčasťou je dvojramenné[1][2][3][6] kamenné[2][6] schodisko, ktoré vedie do vestibulu na prvom poschodí.[1][2][3][6] Vestibul (salón) je obdĺžnikového pôdorysu a zaberá celú centrálnu časť poschodia, pričom sa tiahne po celej dĺžke budovy.[2] [3] Po stranách salónu sa nachádzajú miestnosti, pričom na každej strane sú dve hlavné izby a medzi nimi malé servisné komory.[2][3] Na konci vestibulu sa nachádza schodisko vedúce na druhé poschodie.[1][2] Schodisko je najskôr dvojramenné, pričom neskôr sa spojí a pokračuje ako jednoramenné.[2] Vedie do vestibulu (salónu) na druhom poschodí.[2][3] Vestibul je tak ako na prvom poschodí pomerne úzky (len 3,4 metra), vedie však taktiež po celej dĺžke budovy,[1] pričom je ešte dlhší než salón na prvom poschodí, keďže je predĺžený až do arkierového priestoru nad portikom.[2][3] Rozmiestnenie izieb na druhom poschodí je symetrické s prvým poschodím.[2][3] V niektorých miestnostiach sa nachádzajú tzv. alafrangy[2] (alafranga je špecifický výraz pre dekoratívnu niku v interiéri bulharských obrodeneckých domov).[10]

Stropy salónov a izieb sú tvorené drevenými doskami, pričom na niektorých sa nachádzajú drevené dekorácie. Steny izieb ako aj salónov sú bohato a farebne dekoratívne maľované, pričom sa vyskytujú rôzne motívy. Zdobené maľbami sú aj vonkajšie fasády budovy.[2][3] Fresky v budove sú vyhotovené v štýle tzv. adrianopolskej maliarskej školy.[6]

Budova bola reštaurovaná pod vedením architekta Stefana Stamova.[2][3]

Stála expozícia Dimităra Kirova upraviť

Stála expozícia Dimităra Kirova (bulh. Постоянна експозиция на Димитър КировPostojanna ekspozicija na Dimităr Kirov) v budove sídli od roku 2010.[7][5][8] Expozícia predstavuje prierez ako etapami, tak aj technikami jeho tvorivej činnosti a sú v rámci nej vystavené najvýznamnejšie a najlepšie diela tohto umelca.[5][8] Časť expozície sa nachádza aj vo dvore budovy, kde sú predstavené jeho mozaiky na tému Ľubimi gradove (bulh. Любими градове, doslova Obľúbené mestá).[5][7][8]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany upraviť

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola uvedená architektonicko-umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăšta na Veren Stamboľan (bulh. Къща на Верен Стамболян, doslova Dom Verena Stamboľana).[4]

Zaujímavosť upraviť

  • Dimităr Kirov, ktorého dielu je venovaná stála expozícia nachádzajúca sa v budove patrí k najvýznamnejším plovdivským umelcom. Narodil sa v roku 1935 v Istanbule a zomrel v Plovdive v roku 2008.[5] Vyštudoval na plovdivskej umeleckej akadémii[5] odbor Monumentálnej a dekoratívnej maľby[5][8] a patril k najvýraznejším predstaviteľom tzv. plovdivskej maliarskej školy v 60. a 70. rokoch 20 storočia.[7][5][8] Venoval sa predovšetkým freskám, mozaikám a sgrafitu, pričom niektoré z nich sa nachádzajú na budovách v centrálnej časti Plovdivu a sú súčasťou kultúrneho dedičstva mesta.[5][8]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 155. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. S. 341 – 342. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Architekturata na starite bălgarski selišta. Sofia : Stefan Stamov. 2006. 516 s. S. 201 – 202. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g mc.government.bg
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s oldplovdiv.bg
  6. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u digital.plovdiv.bg[nefunkčný odkaz]
  7. a b c d e f visitplovdiv.com
  8. a b c d e f g https://plovdivtime.bg
  9. a b c d e f g h i plovdivtime.bg
  10. KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija Bălgarija – Tom 1. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2011. 416 s. ISBN 9789543981366. S. 38 – 39. (po bulharsky)

Iné projekty upraviť