Drieňovský potok (prítok Východného Turca)

Drieňovský potok[1] je potok v Gemeri. Je to pravostranný prítok Východného Turca v povodí Slanej a má dĺžku 7,9 km. Je vodným tokom VI. rádu a jeho hydrologické poradie je 4-31-03-281.

Drieňovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Prameň Revúcka vrchovina, Kameňany
 - poloha Ostrá hora
 - výška 283 m
 - súradnice 48°32′52″S 20°11′47″V / 48,5478°S 20,1965°V / 48.5478; 20.1965
Ústie Východný Turiec
 - poloha Leváre
 - výška 199 m
 - súradnice 48°30′01″S 20°15′13″V / 48,5003°S 20,2535°V / 48.5003; 20.2535
Dĺžka 7,9 km
Rád toku VI.
Hydrologické poradie 4-31-03-281
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PrameňUpraviť

Drieňovský potok pramení medzi obcou Kameňany a Višňové, v lese Dalenova studňa, na juhovýchodnom úbočí Ostrej hory v geomorfologickom podcelku Železnícke predhorie.[2].

Opis tokuUpraviť

Drieňovský potok tečie od prameňa juhovýchodným smerom; neďaleko trojchotárnika obcí Kameňany, Držkovce a Višňové prekračuje obecnú hranicu medzi Kameňanmi a Držkovcami a tečie juhozápadným smerom po západnom okraji lesa Horný les. Na okraji lesa Stráže vo Višňovom priberá pravostranný bezmenný prítok a pokračuje po východnom úpätí lesa Kozinka. Veľkým oblúkom tečie východným úpätím lesa Domanova hora a lesa Dapšov les v Skerešove a západným okrajom lesa Dolný les v Držkovciach, popod vrch Drienok. Následne priberá dva bezmenné pravostranné prítoky a pokračuje východným okrajom lesa Dapša a Psí breh. Krátkymi úsekmi preteká cez územie obcí Leváre a Polina, kde tečie východným úbočím lesa Vrbina a po opustení lesného extravilánu v blízkosti osady Kúpele na území Levár ústi do Východného Turca.[3].

Celým svojim tokom sleduje z neveľkej vzdialenosti evidovaný priebeh obecných hraníc dotknutých obcí, ktorý reflektuje prirodzený meandrovitý tok Drieňovského potoka z druhej polovice 19. storočia (z čias pôvodného katastrálneho mapovania). Koryto sa v dôsledku terénnych daností s malým sklonom po každom väčšom prietoku posúval a menil, až do doby výstavby spevnenej lesnej cesty v druhej polovici 20. storočia, ktorá tento vývoj zo strany cesty zastavila. Drieňovský potok pramení v geomorfologickom celku Revúcka vrchovina, v geomorfologickom podcelku Železnícke predhorie, ale väčšinu svojho toku preteká a ústi v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina, jej podcelku Rimavská kotlina a geomorfologickej časti Licinská pahorkatina.[4]

Pôvod názvuUpraviť

Názov potoka súvisí s charakteristickým výskytom drieňa obyčajného v pramennej oblasti a jeho povodí, no tiež názvom blízkej lokality vrchu Drienok. Zo slovného základu toponyma Drienok, prípadne priamo z apelatíva drieň, rozšíreného o príponu menného adjektíva -ov systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok, bolo utvorené dvojslovné hydronymum Drieňovský potok.[5]. V pomenovacom procese toponým bol pravdepodobne primárne pomenovaný vrch Drienok a vodný tok Drieňovský potok bol až sekundárny. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1992[6][7].

Značný počet názvov iných potokov vo svojom pomenovacom procese prebralo do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce), respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa), alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.

ReferencieUpraviť

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-10-04).
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-10]
  3. Priebeh vodného toku Drieňovský potok (prítok Východného Turca) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-10-10].
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 4, 10. 079-902-87 NVA.
  5. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
  6. Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. S 21,79. ISBN 80-900509-6-4.
  7. Ľuba Sičáková. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 29.