Dušan Krištofík
Mgr. Dušan Krištofík (* 18. február 1968[1]) je slovenský diplomat, od roku 2023 veľvyslanec Slovenska vo Fínsku a Estónsku.
| Dušan Krištofík | ||||||||
| Veľvyslanec Slovenska vo Fínsku a Estónsku | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 2023 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Poľsku | ||||||||
| V úrade 11. august 2015 – 2020 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý Veľvyslanec Slovenska v Estónsku, Litve a Lotyšsku | ||||||||
| V úrade 2009 – 2013 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 18. február 1968 (56 rokov) | |||||||
| Profesia | diplomat | |||||||
Vzdelanie
upraviťDušan Krištofík vyrastal v Kláštore pod Znievom.[2] Po absolvovaní Gymnázia Turčianske Teplice v roku 1986 študoval v rokoch 1986 až 1987 na Vysokej škole ekonomickej kde sa špecializoval na vnútorný obchod. V rokoch 1997 až 1992 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov kde sa špecializoval na nemecky hovoriace krajiny.[1]
Diplomatické pôsobenie
upraviťPre slovenské ministerstvo zahraničných vecí začal pracovať v roku 1992 ako vedúci odborný referent špecialista na Sekcii multilaterálnej spolupráce. V rokoch 1993 až 1994 bol zástupca riaditeľa Odboru susedných krajín. V rokoch 1994 až 1998 bol 2. tajomník pre zahraničnú politiku a bilaterálne vzťahy na veľvyslanectve vo Viedni. V rokoch 1999 a 2000 bol splnomocnencom predsedu vlády SR pre zriadenie Medzinárodného vyšehradského fondu. V rokoch 2000 až 2004 bol radcom a zástupcom veľvyslanca v Londýne. V roku 2005 bol zástupca vedúceho Stáleho sekretariátu pre prípravu summitu Bush - Putin. Do roku 2009 potom pracoval ako riaditeľ odborov na ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 2009 až 2013 bol veľvyslanec SR v Estónsku, Litve a Lotyšsku so sídlom v Rige. Generálnym riaditeľom Osobného úradu na MZV bol v rokoch 2013 až 2015.[1]
Ako veľvyslanec podpísal dohodu s Litovskou republikou o zastupovaní pri výdaji víz: „Litovská republika bude zastupovať Slovensko pri vydávaní schengenských víz v gruzínskom Tbilisi a Slovenská republika bude zastupovať Litovskú republiku v čínskom Šanghaji.“[3]
Veľvyslanec Slovenska v Poľsku
upraviťVeľvyslancom Slovenska v Poľsku bol od 11. augusta 2015.[1] Prezident Andrej Kiska ho do funkcie vymenoval 9. júla 2015.[4] Svoje poverovacie listiny odovzdal 14. augusta 2015 štátnej podtajomníčke Ministerstva zahraničných vecí Poľskej republiky Henryke Mościckej-Dendysovej.[5] Krištofíkovým predchodcom vo Varšave bol Vasil Grivna.[6] V januári 2020 bol za Krištofíkovho nástupcu vymenovaný Andrej Droba.[7]
Veľvyslanec Slovenska vo Fínsku a Estónsku
upraviť9. augusta 2023 mu prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala poverovacie listiny a stane sa veľvyslancom vo Fínsku a Estónsku po Slavomíre Mašurovej.[8]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d Veľvyslanec [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2015-11-28, [cit. 2019-03-23]. Dostupné online. Archivované 2019-03-23 z originálu.
- ↑ LEGERSKÁ, Viera. Budeme chcieť riešiť témy, ktoré majú praktický význam pre Európanov. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-06-27. Dostupné online [cit. 2019-03-23]. ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Slovensko a Litva sa dohodli na vzájomnom zastupovaní vo vydávaní víz. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2012-03-29. Dostupné online [cit. 2019-03-23].
- ↑ Prezident Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2019-03-23]. Dostupné online. Archivované 2020-02-14 z originálu.
- ↑ Veľvyslanec SR v Poľskej republike Dušan Krištofík odovzdal kópie poverovacích listín [online]. mzv.sk, 2015-08-14, [cit. 2019-03-23]. Dostupné online. Archivované 2019-03-23 z originálu.
- ↑ Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2017-02-06, [cit. 2019-03-23]. Dostupné online. Archivované 2022-03-08 z originálu.
- ↑ Prezidentka odovzdala poverovacie listiny dvom novým veľvyslancom [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2020-01-29, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Prezidentka odovzdala poverovacie listiny novým štyrom veľvyslancom SR. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-08-09. Dostupné online [cit. 2023-08-09].
Externé odkazy
upraviť- Profil na stránke veľvyslanectva Archivované 2019-03-23 na Wayback Machine