Edessa (Grécko)

Edessa, gr. Έδεσσα, starý názov Vodena (gr. Βοδενά), je mesto v Grécku, v Makedónii. Žije tu okolo 19 000 obyvateľov. Známa je predovšetkým svojimi vodopádmi, ktoré sú ústím rieky Edesseos (Vodas).

Edessa
novogr. Έδεσσα, Vodena
Mesto
20160518 134 edessa site.jpg
Pohľad na starovekú Edessu (dolu) a nové mesto (v pozadí hore)
Pôvod názvu: z frýgskeho slova "vedy" - (voda)
Štát Grécko Grécko
Kraj Makedónia
Okres Centrálna Makedónia
Rieka Edesseos
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 40°48′S 22°3′V / 40,800°S 22,050°V / 40.800; 22.050
Rozloha mesta 611,212 km² (61 121 ha)
Obyvateľstvo 18 229
Hustota 29,82 obyv./km²
Primátor Dimitris Giannou (DS)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v Grécku
Red pog.svg
Poloha mesta v Grécku
Wikimedia Commons: Edessa
Webová stránka: [1]
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

DejinyUpraviť

Edessu pôvodne obývalo pravdepodobne frýgske obyvateľstvo, odkiaľ pochádza aj pomenovanie Edessa, z frýgskeho vedy (voda). V klasickej antike tu žili grécki Macedónci. Moderné mesto bolo postavené na starogréckej akropole. Alexander Veľký presídlil časť obyvateľstva do novozaloženého rovnomenného mesta Edessa v Mezopotámií (dnešná Şanlıurfa, Turecko). V rímskej dobe pokračoval prospech, keďže sa mesto nachádzalo na obchodnej ceste Via Egnatia do strednej Európy. V roku 691, ako súčasť Byzantskej ríše sa spomína meno miestneho biskupa, Izidora. V nasledujúcom storočí sa tu usadili Slovania, ktorí asimilovali pôvodné grécke obyvateľstvo a mesto premenovali na Vodena (podľa bohatých zásob vody). V 11. stor. byzantský cisár Bazil II. Edessu od Bulharov dobyl a mnoho slovanských obyvateľov z mesta vysídlil. V roku 1345 mesto dobyli Srbi a v roku 1386, spoločne s celou Macedóniou Turci. V roku 1395 mesto postihlo ničivé zemetrasenie, pri ktorom vznikli dnešné veľké vodopády. V roku 1782 v Edesse vznikla prvá grécka škola. Z Edessy pochádzalo viacero gréckych osobností - profesor starogréčtiny v Paríži, Minas Minoidis, či viacerí významní revolucionári z Gréckej vojny za nezávislosť v roku 1821. Miestne obyvateľstvo rozprávalo prevažne slovanským jazykom (blízkym bulharčine), avšak nemalo nijakú špecifickú národnú identitu. Časť z nich sa cítila byť už tradične Grékmi, časť sa po vzniku bulharského exarchátu začala považovať za Bulharov. V roku 1905 malo mesto 3 600 Bulharov, 6 280 Gréckych Slovanov a žili tu aj Turci a Arumuni. Edessa, spoločne s Florinou patria k hlavným centrom slavofónnych Grékov, slovanským jazykom tu stále komunikuje hlavne staršia generácia. Po oslobodení spod osmanskej nadvlády gréckymi vojskami v roku 1912 tu začal vznikať priemysel. Mestu bolo prinavrátené pôvodné meno Edessa a Vodena zostala používaná medzi obyvateľmi ako neformálne pomenovanie. Po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923 sa tu usadili Maloázijskí Gréci a z mesta naopak odišli miestni Turci a Bulhari. V 30. rokoch tu vzniklo mnoho divadiel a koncertných telies.

Príroda a pamiatkyUpraviť

Príroda v okolí mesta Edessa je zelená, na vrchu nad mestom je založený veľký park v ktorom sa nachádzajú rôzne jazierka, vodopády a veľký vodný mlyn. Pri dobrom počasí, je z vrchu možno obdivovať ďaleký výhľad až k mestu Thessaloniki. Výhľadu dominuje aj veľké jazero Ostrovo. Staré mesto na akropole (nie staré antické ruiny pod kopcom) je charakteristické typickou osmanskou architektúrou. V meste sa nachádza veľký ortodoxný kostol Usnutia Bohorodičky a ranokresťanský chrám Svätej Múdrosti.

Sesterské mestáUpraviť

GalériaUpraviť