Električková doprava v Moste a Litvínove
V severočeských mestách Most a Litvínov sa nachádza spoločná električková sieť s rozchodom koľají 1435 mm a dĺžkou približne 18,6 km, ktorú prevádzkuje Dopravný podnik miest Mostu a Litvínova.
| Električková doprava v Moste a Litvínove | |
 Električka Vario LF plus pricestuje k hlavnej stanici v Moste | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Štát |  Česko |
| Mesto | Most Litvínov |
| Prevádzkovateľ | Dopravný podnik miest Mostu a Litvínova |
| Súčasť IDS | Doprava Úsťanského kraja |
| Zahájenie elektrickej prevádzky | 7. augusta 1901 |
| Infraštruktúra | |
| Prevádzková dĺžka tratí | 18,6 km |
| Rozchod koľaje | 1435 mm (normální, od 1957) |
| Napätie | 600 V DC |
| Počet zastávok | 28 (2018) |
| Vozovne | vozovňa Most vozovňa Litvínov |
| Prevádzka | |
| Počet liniek | 4 denné, 1 nočná |
| Dĺžka liniek | 74 km (2017)[1] |
| Počet vozňov | 48 (k 31. decembru 2017)[2] |
| Dopravný výkon | 1,5 mil. vozokm/rok (2017)[1] |
| Mapa siete | |
 Schéma električkových tratí v Moste a Litvínove | |
 multimediální obsah na Commons | |
Dejiny upraviť
Koniec 19. storočia upraviť
Na konci 19. storočia sa mesto Most, banské centrum celej oblasti, prudko rozvíjalo. Pribúdali nové závody, kam museli dochádzať zamestnanci. Situácia sa nakoniec stala neúnosnou, a tak v roku 1893 bola navrhnutá trať parnej električky. Trakcia sa však zmenila na elektrickú a stavať sa začalo v roku 1899. 7. augusta 1901 bola prvá trať dlhá 12,9 km vedúca od stanice cez Kopisty, Růžodol a Horní Litvínov do Janova sprevádzkovaná, medzimestský úsek viedol východnejšie ako dnešná trasa. Celá trať bola jednokoľajová s vtedy obvyklým a obľúbeným rozchodom 1 000 mm.
Prvá polovica 20. storočia upraviť
Koncom roku 1917 bola sieť predĺžená o úsek na Čepirožskú výšinu. Do druhej svetovej vojny sa trať viac nerozširovala, iba v roku 1938 bolo opäť na Čepirožskej výšine vykonané ďalšie predĺženie. V súvislosti s výstavbou petrochemických závodov z Záluží, ktoré mali za druhej svetovej vojny strategický význam, bola k nim zavedená trať, ktorá čiastočne využívala vlečky k bani Minerva. Ku koncu druhej svetovej vojny, v roku 1945, boli chemické závody v Moste a okolí bombardované, došlo aj k zničeniu medzimestskej električkovej trate, kvôli tomu sa sieť dočasne rozpadla na mostovskú a litvínovskú časť.
Druhá polovica 20. storočia upraviť
Po vojne bolo nutné trate opraviť, to bolo realizované počas niekoľkých mesiacov po skončení bojov. V rámci dvojročky boli dokonca zdvojkoľajnené a preložené niektoré úseky, napríklad trať ku stanici. Okolo roku 1950 bolo v Moste 5 električkových liniek, objavili sa aj nové električky typu 6MT zriadené z Teplíc. Ďalšou dôležitou úlohou bola modernizácia medzimestskej trate, rozhodlo sa tak o výstavbe modernej rýchlodrážnej a normálnerozchodnej trate. Jej prvý úsek bol v Litvínove uvedený do prevádzky 1. apríla 1957.
V súvislosti s tým museli byť vyradené staré električkové vozidlá drevenej konštrukcie s lýrovými zberačmi, ktoré boli nahradené električkami typu Tatra T1, Tatra T2 a neskôr Tatra T3. Modernizácia električiek zároveň k roku 1959 ukončila prevádzku trolejbusovej dopravy, ktorá sa tým stala nadbytočnou.
V roku 1961 bola rýchlodráha predĺžená do Velebudíc k súčasnej vozovni, zároveň bola k 24. marcu definitívne ukončená prevádzka úzkorozchodných električiek. V 70. rokoch sa električková sieť, rovnako ako celé mesto Most, musela pripraviť na presťahovanie. Vďaka prechádzajúcim úpravám však nešlo o príliš náročný proces. Premiestnenie mesta bolo dokončené do roku 1978, trať bola premiestnená ku koridoru na úpätí Hněvína a úsek cez starý Most bol opustený. Toho istého roku bola postavená trať k novej mostovskej stanici.
Starý Most bol vyprataný a neskôr zbúraný, nahradilo ho vtedy moderné sídlisko pre 65-tisíc obyvateľov. Posledné rozšírenie prebehlo v roku 1981 ako krátke predĺženie na nové obratisko vo Velebudiciach. V 80. a 90. rokoch v Moste jazdili aj električky Tatra KT8D5 a Tatra T5B6, „kátéčka“ však boli roku 1997 odpredané do maďarského Miškovca.
21. storočie upraviť
V prvých rokoch 21. storočia pribudli úplne nové nízkopodlažné električky Škoda 03 T. Na konci roku 2012 bola dodaná jedna električka Vario LF plus, neskôr k nej pribudlo druhé vozidlo rovnakého typu.
Súčasný stav upraviť
Dopravní podnik měst Mostu a Litvínova, prevádzkovateľ siete, sa snaží o modernizáciu zastaraného vozidlového parku. Popri vozidlách T3 jazdia aj dve moderné nízkopodlažné vozidlá typu Škoda 03 T a Vario LF plus. V prevádzke sú dnes 4 linky. S rozširovaním električkovej siete sa zatiaľ nepočíta, isté ale je odpredávanie prebytočných električiek.
Vozidlový park upraviť
V súčasnosti sú v Moste a Litvínove v prevádzke osobné električky týchto typov:
| Obrázok | Typ | Modifikácie a podtypy | Počet |
|---|---|---|---|
|
Tatra T3 | Tatra T3, Tatra T3SUCS, Tatra T3M.3 | ? |
|
Škoda 03 T | Škoda 03 T (obchodný názov Astra) | 2 |
|
Vario LF plus | Vario LF plus | 2 |
.jpg)
|
EVO1 | EVO1 | 1 |
Ako historické je evidované unikátne vozidlo Tatra T5B6 ev. č. 273, vyrobený iba vo dvoch prototypoch. Oba jazdili v Moste a Litvínove v pravidelnej prevádzke v rokoch 1979 až 1990.
Električkové linky upraviť
V súčasnosti sú v prevádzke štyri električkové linky:
- Linka 1: Litvínov, Citadela – Most, Velebudická
- Linka 2: Most, nádraží – Most, Velebudická
- Linka 3: Litvínov, Citadela – Most, nádraží
- Linka 4: Litvínov, Citadela – Most, dopravní podnik
Vozovne upraviť
Na to, že je miestna sieť pomerne malá, má dve vozovne:
Referencie upraviť
- ↑ a b Výroční zpráva 2017 [online]. Sdp-cr.cz, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online. Archivované 2020-07-26 z originálu.
- ↑ Výroční zpráva 2017 [online]. Dpmost.cz.cz, [cit. 2019-03-05]. Dostupné online. Archivované 2019-07-09 z originálu.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému električky v Litvínove a Moste.
Externé odkazy upraviť
- Historické vozidlá na stránkach miestneho DP Archivované 2005-08-29 na Wayback Machine
- História mostovských a litvínovských električiek na stránkach organizácie SPVD
- Diskusné fórum o doprave v okolí
- Električky v Moste a Litvínove očami plzenčana Archivované 2006-01-27 na Wayback Machine
- Fotogaléria miestnych električiek Archivované 2006-08-21 na Wayback Machine