Električková doprava vo Ľvove

Oblastné ukrajinské mesto Ľvov prevádzkuje vlastnú električkovú sieť. Celkom je na nej cestujúcim k dispozícii okolo 220 vozňov na 75 km tratí.

Tatra KT4SU v centre Ľvova

HistóriaUpraviť

Prvé električkové linky boli otvorené už 5. mája roku 1880 (vtedy to bola Konka). V roku 1906 sa jej prevádzky ujalo mesto a o dva ďalšie roky neskôr implementovalo jeho elektrifikáciu. Vykúpená bola tiež aj trať spoločnosti Siemens & Halske, tá bola v prevádzke od roku 1894. Kým v roku 1896 predstavovala dĺžka siete púhych 8,3 km, v roku 1909 to bolo už 25 km. Tiež počet prepravených cestujúcich rýchlo rástol; roka 1899 to bolo už 5 miliónov prepravených ľudí za rok. Postupujúcej elektrifikácie a výstavba nových tratí v prvom desaťročí 20. storočia nakoniec viedla k zvýšeniu počtu cestujúcich v roku 1907 na 12 miliónov.

Od roku 1922 je tiež zavedená pravostranná premávka. Po druhej svetovej vojne mesto obsadila Červená armáda a bolo pripojené k Sovietskemu zväzu; električková sieť bola následne síce vďaka rozvoju trolejbusov mierne zredukovaná, väčšina prevádzky však zostala zachovaná; v 70. rokoch boli ale zo siete odstránené niektoré trate v centre mesta. S cieľom zvýšiť cestovnú rýchlosť bolo časom zrušených aj mnoho zastávok.

Vozňový parkUpraviť

V súčasnosti sú v prevádzke vozidlá typov Tatra T4 (prevažuje) a Tatra KT4 (iba na jednej linke), ktoré bývajú spriahnuté do súprav. Ako služobné sa používajú niekedy aj staré vozne ešte z čias Rakúska-Uhorska; jedna električka staršia ako 100 rokov slúžila počas Múzejného dňa v prevádzke s cestujúcimi.

Rozchod koľají činí vo ľvovskej sieti 1 000 mm (je to jedna z mála úzkorozchodných električkových prevádzok na území bývalého ZSSR), väčšina tratí je však vo veľmi zlom stave vzhľadom na nedostatok financií. Podobne sú na tom aj vozne.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvajová doprava ve Lvově na českej Wikipédii.