Eren Keskin

Eren Keskin (* 24. máj 1959, Bursa, Turecko) je turecko-kurdská[1] právnička a aktivistka za ľudské práva.

Eren Keskin
turecko-kurdská právnička a aktivista za ľudské práva
Eren Keskin
Narodenie24. máj 1959 (63 rokov)
Bursa, Turecko

ŽivotUpraviť

Angažmán za ľudské právaUpraviť

Advokátka pôsobiaca v Istanbule je kritičkou tureckého štátu a jeho právneho systému. Zasadzuje sa za dodržiavanie ľudských práv, predovšetkým voči kurdskému obyvateľstvu a ženám. Od roku 1986 je členkou Tureckej asociácie za ľudské práva IHD a v súčasnosti je vedúcou sekcie tohto združenia v Istanbule. V roku 1997 založila, taktiež v Istanbule, projekt právnej pomoci „Právna pomoc pre ženy znásilňované alebo inak sexuálne zneužívané štátnymi bezpečnostnými silami“. V ňom chcela poukázať na prípady sexuálneho zneužívania tureckých žien v miestnych väzniciach. Dôsledkom jej angažmánu je dočasný zákaz výkonu povolania a niekoľko hrozieb smrti, vrátane hrozby od ultranacionalistickej militantnej skupiny Turecká skupina pomsty. Zároveň proti nej prebiehalo 87 trestných konaní.[2]

TrestUpraviť

V septembri 1994 bola tureckým súdom odsúdená na dva roky väzenia, pretože v liste adresovanom belgickému parlamentu kritizovala mlčanie medzinárodnej verejnosti voči porušovaniu ľudských práv Kurdov, pričom v liste použila pojem „Kurdistan“.[3] V roku 2002 počas panelovej diskusie v Kolíne obvinila tureckú armádu zo sexuálneho zneužívania žien počas boja proti Strane kurdských pracujúcich PKK. Následne bola v roku 2006 na základe článku 301 tureckého trestného zákona odsúdená na 10 mesiacov väzby.[4][5] Podľa tohto článku sa trestá „Urážka tureckej identity, republiky a inštitúcií a orgánov štátu“.

Dňa 20. marca 2008 bola znovu odsúdená na šesť mesiacov väzenia. Údajne sa v roku 2006 v rozhovore s berlínskym denníkom Der Tagesspiegel znevažujúco vyjadrila o tureckej armáde ako o „zločineckej organizácii“.[6] V rozhovore tvrdila, že útok na člena tureckej štátnej rady v roku 2006, na rozdiel od verejnej mienky, nie je dielom Islamistu, ale dielom Organizácie špeciálneho boja (Hlboký štát), ktorá údajne podlieha náčelníkovi hlavného štábu, ktorého cieľom bolo touto aktivitou posilniť svoje postavenie. [7]

Je v mojom presvedčení, že armáda bráni demokratizácii Turecka. Myslím si, že armáda má príliš veľký vplyv na súdnictvo a politiku Turecka a mala by sa z tejto oblasti stiahnuť. Týmto som nechcela znevážiť armádu, len som chcela vyjadriť svoj politický názor. Som presvedčená, že to nemôže byť zločin.

Sudcovia sa vo svojom rozhodnutí opäť odvolali na článok 301. Keskin sa odvolala. Až do rozhodnutia odvolacieho súdu zostane Keskin na slobode.[9] Navyše bola kvôli vyhláseniam v denníku Der Tagesspiegel proti nej podaná aj disciplinárna žaloba. Hrozí jej dočasné alebo trvalé odňatie právnickej licencie. Nemeckí politici ako Ruprecht Polenz, Claudia Roth a Hans-Gert Pöttering verdikt skritizovali.[8]

Na základe výpovede Eren Keskin z februára 2017 otvorilo proti nej turecké súdnictvo viac ako 140 trestných konaní. [9]

Eren Keskin vstúpila začiatkom januára 2010 spolu s 34 ďalšími intelektuálmi a umelcami do Strany za mier a demokraciu (Barış ve Demokrasi Partisi). Stalo sa tak na znak protestu proti politike vlády voči tejto strane.

OceneniaUpraviť

  • 2000 Cena Hansa Littena od Združenia demokratických právnikov a právničiek
  • 2001 Cena za ľudské práva v nemeckej sekcii od Amnesty International 2004 Aachenská cena za mier
  • 2004 Aachenská cena za mier
  • 2005 Cena Theodora Haeckra od mesta Esslingen na Neckar za politickú odvahu a úprimnosť

OdkazyUpraviť

Jednotlivé dôkazyUpraviť

  1. Türkische Generäle fühlen sich beleidigt
  2. Länderkurzinfo der Koordinationsgruppe Türkei. amnesty international Deutschland, 31.
  3. Roger Willemsen: Eren Keskin: Eine Frau von aussergewöhnlichem Mut.
  4. Šablóna:Webarchiv
  5. Eren Keskin zu zehn Monaten Haft verurteilt[nefunkčný odkaz]
  6. Ermittlungen gegen die Menschenrechtsverteidigerin Eren Keskin. In: Amnesty Journal. April 2008, archiviert vom Original am 16. September 2016; abgerufen am 15. September 2016.Šablóna:Internetquelle
  7. In der Innen- und Außenpolitik wird alles von der Armee bestimmt.
  8. Menschenrechte in der Türkei: Deutsche Politiker kritisieren Keskin-Urteil.
  9. Renat Kuenzi: Die Türkei oder wie schnell Demokratie prekär werden kann. 3. Februar 2017, abgerufen am 14. Februar 2017