Európska bolidová sieť
Európska bolidová sieť je medzinárodná organizácia pôsobiaca v strednej Európe (v Nemecku a Česku). Jej cieľom je systematické koordinované nočné pozorovanie jasných meteorov (bolidov).
| Európska bolidová sieť | |
 Bolidová kamera na stanici pri meste Daun v Nemecku. Kamera, umiestnená na vrchole trojnožky, zachytáva svetlo odrážajúce sa od pologule uprostred konštrukcie. | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Vznik | 1963 |
| Typ | bolidová sieť |
| Ďalšie informácie | |
| Oblasť pôsobenia | fotografovanie meteorov |
| Rodičovská organizácia | Astronomický ústav Akadémie vied Českej republiky Nemecké stredisko pre letectvo a kozmonautiku |
Program systematického pozorovania meteorov na území pokrytom dnešnou Európskou bolidovou sieťou začal na hvezdárni v Ondřejove v Česko-Slovensku roku 1951. Zárodok neskoršej siete vtedy pozostával z dvoch staníc. Prvé významné pozorovanie sa odohralo 7. apríla 1959, kedy kamery zaznamenali pád meteoritu Příbram.[1] Bol to prvý nájdený meteorit, ktorého let bol súčasne pozorovaný z niekoľkých staníc. Roku 1963 založil český astronóm Zdeněk Ceplecha prvú profesionálnu bolidovú sieť,[2] pozostávajúcu z piatich staníc. Neskôr (okolo roku 1968) bola rozšírená o asi 15 nových staníc v Nemecku a pomenovaná Európska bolidová sieť.[1]
.jpg)
Roku 1997 už sieť tvorilo 34 staníc, z toho 16 bolo umiestnených v Nemecku, 10 v Česku, 3 v Rakúsku, 2 na Slovensku, 2 v Belgicku a 1 vo Švajčiarsku, a to v nadmorských výškach dosahujúcich až 1 846 m n. m. Kamery sú od seba vzdialené asi 100 km, pokrývajú rozlohu asi 1 milión km² a fotografujú celú viditeľnú oblohu. Kamery českých staníc sú vybavené objektívmi typu rybie oko a sú nasmerované k zenitu. Záznamy oblohy s dlhou expozíciou sa robia každú noc. Rýchlo sa pohybujúce meteory sú na fotografiách zachytené ako prerušované čiary. Kamery sú totiž vybavené rotujúcou uzávierkou, ktorá prerušuje expozíciu snímky, a tak rozdeľuje zachytenú trasu bolidu na malé úseky, čo umožňuje určiť rýchlosť prelietajúceho telesa. Dôležitým prvkom siete je súčasné pozorovanie objektov z viacerých staníc, ktoré umožňuje presnú trojrozmernú rekonštrukciu ich trajektórie geometrickými metódami. Sieť spravuje spoločne Nemecké stredisko pre letectvo a kozmonautiku (DLR) a Astronomický ústav Akadémie vied Českej republiky (hvezdáreň Ondřejov). Produkuje asi 10 000 snímok za rok, dokumentujúcich asi 1200 hodín pozorovaní za jasnej oblohy. Jej kamery detekujú približne 50 veľkých meteorov za rok.[1][3]
Jedným z najvýznamnejších pozorovaní siete je pád meteoritu Neuschwanstein 6. apríla 2002 v Nemecku. Podrobné údaje získané z viacerých staníc umožnili presnú rekonštrukciu nielen cesty meteoroidu v zemskej atmosfére, ale aj jeho pôvodnej obežnej dráhy okolo Slnka. Rekonštruovaná dráha sa ukázala veľmi podobná dráhe telesa, ktoré dopadlo 7. apríla 1959 pri Příbrame v Česku, čo viedlo k špekuláciám, že oba tieto nájdené meteority pochádzajú z rovnakého materského telesa.[4][3][5][6][7]
Referencie
upraviť- ↑ a b c OBERST, J., et al. The “European Fireball Network”: Current status and future prospects. Meteoritics and Planetary Science, január 1998, roč. 33, čís. 1, s. 49–56. Dostupné online. DOI: 10.1111/j.1945-5100.1998.tb01606.x. (anglicky)
- ↑ SUCHAN, Pavel. 50 let Příbramských meteoritů – konference a výstava [online]. Česká astronomická spoločnosť, 2009-05-06, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online. (česky)
- ↑ a b Institut für Planetenforschung [online]. Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online. (nemecky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ MANN, Ingrid; SPURNÝ, Pavel. Commission 22: Meteors, Meteorites & Interplanetary Dust. Proceedings of the International Astronomical Union:Reports on Astronomy (International Astronomical Union, Cambridge University Press), 2006, roč. XXVIA, s. 167–170. Dostupné online [cit. 2016-12-02]. ISSN 1743-9213. DOI: 10.1017/S1743921306004455.
- ↑ OBERST, J., et al. The multiple meteorite fall of Neuschwanstein: Circumstances of the event and meteorite search campaigns. Meteoritics and Planetary Science, október 2004, roč. 393, čís. 10, s. 1627–1641. Dostupné online. DOI: 10.1038/nature01592. (anglicky)
- ↑ SPURNÝ, Pavel. Letters to Nature: Photographic observations of Neuschwanstein, a second meteorite from the orbit of the Příbram chondrite. Nature, 2003-05-08, roč. 423, s. 151–153. Dostupné online. DOI: 110.1038/nature01592. (anglicky)
- ↑ KORNOŠ, Leonard; TÓTH, Juraj; VEREŠ, Peter. Orbital Evolution of Příbram and Neuschwanstein. Earth, Moon, and Planets, jún 2008, roč. 202, čís. 1, s. 59–65. Dostupné online. DOI: 10.1007/s11038-007-9213-z. (anglicky)
Zdroj
upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku European Fireball Network na anglickej Wikipédii.