Európsky systém národných a regionálnych účtov v Spoločenstve

Európsky systém národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (skr. ESNÚ 95; angl. European System of National and Regional Accounts in the Community) alebo menej presne Európsky systém (národných) účtov 1995 (skratky: ESÚ 95, ESÚ 1995, ESNÚ 95, ESNÚ 1995, ESA 95, ESA 1995; angl. European System of Accounts 1995, skr. ESA 95, ESA 1995, 1995 ESA) je metodika národného účtovníctva používaná štátmi EÚ (povinne od roku 1999). ESNÚ 95 je vlastne implementácia systému System of National Accounts 1993, ktorý vydala OSN (v spolupráci s ďalšími inštitúciami), na európske podmienky.

ESNÚ 95 nahradil staršiu metodiku nazývanú ESNÚ 79 (ktorá bola len obmenou metodiky ESNÚ 70).

Začiatkom roka 2013 sa nachádzala v procese schvaľovania Európskym parlamentom aktualizácia a rozšírenie ESNÚ 95, ktorá má názov ESNÚ 2010.

Charakteristika

ESNÚ 95 pozostáva zo týchto častí:

• Súbor sektorových účtov (teda účtov pre jednotlivé inštitucionálne sektory), vrátane postupov na výpočet agregátnych ukazovateľov: Sektorové účty systematicky opisujú:
  • rôzne stupne ekonomického procesu: produkovanie, tvorba dôchodkov, rozdelenie dôchodkov, znovurozdelenie dôchodkov, použitie dôchodkov a finančná a nefinančná akumulácia
  • stav aktív a pasív na začiatku a na konci účtovného obdobia.
• Systém input-output tabuliek a odvetvové účty: Systém input-output tabuliek a odvetvové účty detailnejšie opisujú výrobný proces (štruktúru nákladov, vytvorený dôchodok a zamestnanosť) a toky výrobkov a služieb (hrubú produkciu, dovoz, vývoz, konečnú spotrebu, medzispotrebu a tvorbu kapitálu podľa skupín produktov).

ESNÚ 95 obsahuje a rozoberá aj pojmy počet obyvateľov a zamestnanosť. Tieto pojmy sú relevantné aj pre sektorové účty, aj pre systém input-output tabuliek.

ESNÚ 95 je použiteľný nielen na ročné údaje, ale aj na štvrťročné údaje, a nielen na celoštátne údaje (národné účty), ale aj na regionálne údaje (regionálne účty).

ESNÚ delí ekonomiku dvoma spôsobmi, a to na:

• inštitucionálne sektory (skrátene: sektory) skladajúce sa z inštitucionálnych jednotiek: Toto delenie sa používa na zobrazenie dôchodkov (produkcie) a ich použitia, finančných tokov a súvah majetku ekonomiky, teda na účely sektorových účtov (podrobnosti pozri nižšie). Inštitucionálne sektory sú nefinančné korporácie, finančné korporácie, verejná správa, domácnosti, neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam, a v niektorých kontextoch aj ekonomiku ako celok a zahraničie. Inštitucionálna jednotka je jednotlivá finančná korporácia, jednotlivý subjekt verejnej správy atď. (presná definícia znie: Inštitucionálne jednotky sú ekonomické jednotky oprávnené vlastniť výrobky a aktíva, prijímajúce záväzky a zaoberajúce sa ekonomickými činnosťami a transakciami s inými jednotkami vo vlastnom mene.)
• odvetvia skladajúce sa z miestnych činnostných jednotiek: Toto delenie sa používa na opis výrobného procesu a na účely input-output analýzy. Miestna činnostná jednotka je súhrnné označenie pre všetky časti inštitucionálnej jednotky (ako producenta), ktoré sa nachádzajú na jednej alebo na blízko sa nachádzajúcich lokalitách, a ktoré prispievajú k výkone činnosti na úrovni triedy NACE rev. 1.

Nasledujúci text bližšie opisuje len tú časť ESNÚ 95, ktorá sa zaoberá sektorovými účtami a súvisiacimi témami. Použitá je terminológia ŠÚ SR.

Postupnosť sektorových účtov

Systém sektorových ESNÚ 95 sa skladá zo:

• súboru 15 (17) x 6 účtov pre sektory nefinančné korporácie, finančné korporácie, verejná správa, domácnosti, neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam, a pre celú domácu ekonomiku, t.j. pre každý z týchto 6 sektorov je 15 (17) účtov
• 1 špeciálneho účtu pre celú domácu ekonomiku spolu so zahraničným obchodom
• súboru 10 (11) účtov pre zahraničie

Na uľahčenie orientácie má každý účet v texte ESNÚ 95 pridelené jednak identifikačné číslo (napr. II.1.1) a jednak identifikačný názov (napr. Účet tvorby dôchodkov). Aj zoskupenia účtov majú pridelené identifikačné číslo (napr. II.1) a identifikačný názov (napr. Účet prvotného rozdelenia dôchodkov). Identifikačné názvy zoskupení účtov prvej úrovne majú v texte ESNÚ 95 na začiatku názvu slovo „Účty“; identifikačné názvy zoskupení účtov nižších úrovní majú na začiatku názvu niekedy (a to najčastejšie) slovo „Účet“ a inokedy (prípadne aj to isté zoskupenie) slovo „Účty“. Slovo Účet v jednotnom čísle v názve teda nemusí naznačovať, že ide o názov jednotlivého účtu, ale niekedy ide len o názov zoskupenia účtov.

Nasledujú podrobnosti.

Vysvetlivky k nasledujúcemu textu

• skratky: NK = nefinančné korporácie, FK = finančné korporácie, VS = verejná správa, DOM = domácnosti, NISD = neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam, DE = ekonomika spolu (t.j. celá domáca ekonomika; v textoch ŠÚ SR: „ekonomika SR spolu“, ďalšie názvy: celé hospodárstvo, národné hospodárstvo spolu), ZA = zahraničie (iné názvy: zvyšok sveta, ostatný svet); pr. = prijaté, pl. = platené
• prívlastok “čistý” vždy znamená bez pripočítania spotreby fixného kapitálu, prívlastok “hrubý” vždy znamená po pripočítaní spotreby fixného kapitálu
• Označenia strán účtov:
  • Na účtoch skupín 0 až II (a V.I až V.II) sa pravá strana účtu formálne označuje ako „Zdroje“ (angl. Resources) a ľavá strana účtu ako „Použitie“ (angl. Uses). Na účtoch I a II (a V.I a V.II) pravá strana účtu zodpovedá (principiálne) kladným hodnotám a ľavá strana účtu (principiálne) záporným hodnotám, na účte 0 je to opačne.
  • Na účtoch skupiny III (a V.III) sa pravá strana účtu formálne označuje ako „Zmeny pasív a čistého majetku“ (angl. Changes in liabilities and net worth) a ľavá strana účtu ako „Zmeny aktív“ (angl. Changes in assets). Pravá strana účtu zodpovedá (principiálne) záporným hodnotám a ľavá strana účtu (principiálne) kladným hodnotám.
  • Na účtoch skupiny IV (a V.IV) sa pravá strana nazýva „Pasíva a čistý majetok“ (angl. Liabilities and net worth) a ľavá strana „Aktíva“ (angl. Assets). Pravá strana účtu zodpovedá (principiálne) záporným hodnotám a ľavá strana účtu (principiálne) kladným hodnotám.
• Položka nižšie uvedená na úplnom konci každého účtu za znamienkom „=“ má oficiálny názov bilancujúca položka účtu (v literatúre sa volá saldo účtu, v podnikovom účtovníctve mu zodpovedá zostatok účtu).
• Definície jednotlivých položiek z účtov sú uvedené v abecednom poradí nižšie

Účty pre jednotlivé sektory ako aj pre celú domácu ekonomiku: Účty I až IV

Nasledujúci súbor 15 účtov (po rozdelení dvoch účtov na podúčty: 17 účtov) sa zostavuje jednak pre sektory NK, FK, VS, DOM a NISD (t.j. pre každý z týchto sektorov osobitne s odlišnými číslami) a jednak pre celú domácu ekonomiku (DE). Čísla pre celú domácu ekonomiku vzniknú sčítaním čísiel pre spomenuté sektory. Treba ale dodať, že v praxi sa z týchto 15 (17) účtov posledných 5 účtov (z dôvodu technických problémov zberu dát) nepublikuje; nižšie sú tieto účty označené výrazom „nepublikovaný“.

Rozdiely medzi účtami jednotlivých sektorov spočívajú (len) v tom, že v niektorých sektoroch niektoré položky účtov odpadnú, teda sú rovné nule. Konkrétne (podrobnosti o tu uvedených položkách pozri nižšie):

• čistý prevádzkový výsledok majú len NK a FK, inde je rovný 0
• zmiešané dôchodky majú len DOM, inde sú rovné 0
• odmeny zamestnancov pr. majú len DOM, inde sú rovné 0
• dane z produkcie a dovozu pr. má len VS, inde sú rovné 0
• subvencie pl. má len VS, inde sú rovné 0
• bežné dane z dôchodku, majetku atď. pr. má len VS, inde sú rovné 0
• sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov pr. majú len DOM, inde sú rovné 0
• naturálne sociálne transfery pr. majú len DOM, naturálne sociálne transfery pl. má len VS
• výdavky na konečnú spotrebu NK a FK sú rovné 0
• úpravy vyplývajúce zo zmien čistého majetku domácností v rezervách penzijných fondov (pr.) majú len DOM, úpravy vyplývajúce zo zmien čistého majetku domácností v rezervách penzijných fondov (pl.) majú (zvyčajne?) len FK; pre DE je rozdiel úprav vyplývajúcich ... (pr.) a úprav vyplývajúcich ...(pl.) rovný 0

Účty I + II (Bežné účty)

Účet I (Účet produkcie)

Produkcia
+dane na produkty (pl.) -subvencie na produkty (pr.)
-medzispotreba
=hrubá pridaná hodnota [v trhových cenách] (pre DE: hrubý domáci produkt)
-spotreba fixného kapitálu
=čistá pridaná hodnota [v trhových cenách] (pre DE: čistý domáci produkt)

Okrajovo sa v texte vyskytuje aj nasledujúca alternatíva:

Produkcia
-medzispotreba
=hrubá pridaná hodnota v základných cenách
-spotreba fixného kapitálu
=čistá pridaná hodnota v základných cenách

Účty II. (Účty rozdelenia a použitia dôchodkov)

Účet II.1 (Účet prvotného rozdelenia dôchodkov)

Účet II.1.1 (Účet tvorby dôchodkov)

čistá pridaná hodnota [v trhových cenách] (pre DE: čistý domáci produkt)
-odmeny zamestnancov (pl.)
-dane z produkcie a dovozu (pl.) +subvencie (pr.)
=čistý prevádzkový prebytok (pre DOM: čisté zmiešané dôchodky, pre DE: čistý prevádzkový prebytok a čisté zmiešané dôchodky)

Okrajovo sa v texte vyskytuje aj nasledujúca alternatíva:

čistá pridaná hodnota v základných cenách
-odmeny zamestnancov (pl.)
-ostatné dane z produkcie (pl.) + ostatné subvencie (pr.)
=čistý prevádzkový prebytok (pre DOM: čisté zmiešané dôchodky, pre DE: čistý prevádzkový prebytok a čisté zmiešané dôchodky)

Účet II.1.2 (Účet rozdelenia prvotných dôchodkov)

čistý prevádzkový prebytok (pre DOM: čisté zmiešané dôchodky, pre DE: čistý prevádzkový prebytok a čisté zmiešané dôchodky)
+dôchodky z majetku pr. – dôchodky z majetku pl.
+odmeny zamestnancov (pr.)
+dane z produkcie a dovozu (pr.)- subvencie (pl.)
=čisté saldo prvotných dôchodkov (pre DE: čistý národný dôchodok)
(= podnikateľské dôchodky + ostatné čisté saldo prvotných dôchodkov)

Tento účet možno alternatívne rozdeliť na dva podúčty (ich zlúčením vznikne Účet II.1.2):
1) Účet II.1.2.1 (Účet podnikateľských dôchodkov)

čistý prevádzkový prebytok (resp. čisté zmiešané dôchodky)
+dôchodky z majetku pr. v súvislosti s finančnými a ostatnými aktívami patriacimi podniku
-dôchodky z majetku pl. v podobe úrokov z dlhov, ktoré platí podnik, a nájomného plateného za pôdu a ostatné neprodukované hmotné aktíva prenajaté podnikom
=podnikateľské dôchodky

Poznámka: Podnikateľské dôchodky zodpovedajú bežnému zisku pred zdanením a rozdelením z podnikového účtovníctva.

2) Účet II.1.2.2 (Účet rozdelenia ostatných prvotných dôchodkov))

podnikateľské dôchodky
+dôchodky z majetku pr. okrem tých, ktoré sú uvedené na účte II.1.2.1 – dôchodky z majetku pl. okrem tých, ktoré sú uvedené na účte II.1.2.1
+odmeny zamestnancov (pr.)
+dane z produkcie a dovozu (pr.)- subvencie (pl.)
=čisté saldo prvotných dôchodkov (pre DE: čistý národný dôchodok)

Účet II.2 (Účet druhotného rozdelenia dôchodkov)

čisté saldo prvotných dôchodkov (pre DE: čistý národný dôchodok)
+bežné dane z dôchodkov, majetku atď. pr. – bežné dane z dôchodkov, majetku atď. pl.
+sociálne príspevky pr. – sociálne príspevky pl.
+sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov pr. – sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov pl.
+ostatné bežné transfery pr.-ostatné bežné transfery pl.
=čistý disponibilný dôchodok (pre DE: čistý národný disponibilný dôchodok)

Účet II.3 (Účet znovurozdelenia naturálnych dôchodkov)

čistý disponibilný dôchodok (pre DE: čistý národný disponibilný dôchodok)
+naturálne sociálne transfery pr. – naturálne sociálne transfery pl.
=čistý upravený disponibilný dôchodok (pre DE: čistý upravený národný disponibilný dôchodok)

Poznámka: Pre NK a FK sú naturálne sociálne transfery = 0, takže čistý upravený disponibilný dôchodok NK (FK)= čistý disponibilný dôchodok NK (FK).

Účet II.4. (Účet použitia dôchodkov)

Účet II.4.1 (Účet použitia disponibilného dôchodku)

čistý disponibilný dôchodok (pre DE: čistý národný disponibilný dôchodok)
+úpravy vyplývajúce zo zmien čistého majetku domácností v rezervách penzijných fondov (pr.)
-výdavky na konečnú spotrebu
-úpravy vyplývajúce zo zmien čistého majetku domácností v rezervách penzijných fondov (pl.)
=čisté úspory (pre DE: čisté národné úspory)

Účet II.4.2 (Účet použitia upraveného disponibilného dôchodku)

čistý upravený disponibilný dôchodok (pre DE: čistý upravený národný disponibilný dôchodok)
-skutočná konečná spotreba
- úpravy vyplývajúce zo zmien čistého majetku domácností v rezervách penzijných fondov
=čisté úspory (pre DE: čisté národné úspory)

Poznámka ku konečnej spotrebe:

• výdavky na konečnú spotrebu VS a NISD = skutočná konečná spotreba VS + naturálne sociálne transfery
• výdavky na konečnú spotrebu DOM = skutočná konečná spotreba DOM – naturálne sociálne transfery
• výdavky na konečnú spotrebu DE = skutočná konečná spotreba DE

Účty III (Účty akumulácie)

Účet III.1 (Účet kapitálu)

Účet III.1.1 (Účet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov)

čisté úspory (pre DE: čisté národné úspory)
+kapitálové transfery pr. – kapitálové transfery pl.
=zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov

Účet III.1.2 (Účet nadobudnutia nefinančných aktív)

zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov
-tvorba hrubého kapitálu
+spotreba fixného kapitálu
-nadobudnutie mínus úbytok nefinančných neprodukovaných aktív
=čisté pôžičky poskytnuté/prijaté

Poznámky:

• Čisté pôžičky poskytnuté/prijaté DE = - čisté pôžičky poskytnuté/prijaté ZA.
• Pozri poznámku k účtu III.2.

Účet III.2 (Finančný účet)

čistý prírastok finančných aktív
-čistý vznik pasív
=čisté pôžičky poskytnuté/prijaté

Poznámka: Hoci by čisté pôžičky poskytnuté/prijaté na tomto účte III.2 mali byť identické s čistými pôžičkami poskytnutými/prijatými na účte III.1.2, v praxi je medzi týmito hodnotami často (pomerne veľký) rozdiel (tzv. štatistický rozdiel) vyplývajúci z rozdielnosti zdrojových dát používaných na výpočet hodnôt jedného a druhého účtu.

Účet III.3 (Účet ostatných zmien aktív)

Účet III.3.1 (Účet ostatných zmien objemu aktív) (nepublikovaný)

zmena aktív v dôsledku ostatných zmien objemu aktív
-zmena pasív v dôsledku ostatných zmien objemu aktív
=zmeny čistého majetku v dôsledku ostatných zmien objemu aktív

Účet III.3.2 (Účet precenenia) (nepublikovaný)

zmena aktív v dôsledku nominálnych ziskov/strát na majetku
-zmena pasív v dôsledku nominálnych ziskov/strát na majetku
=zmeny čistého majetku v dôsledku nominálnych ziskov/strát na majetku (= zmeny čistého majetku v dôsledku neutrálnych ziskov/strát na majetku + zmeny čistého majetku v dôsledku reálnych ziskov/strát na majetku)

Poznámka: Alternatívne možno tento účet rozdeliť na dva podúčty – jeden pre zmeny čistého majetku v dôsledku neutrálnych ziskov/strát na majetku a jeden pre zmeny čistého majetku v dôsledku reálnych ziskov/strát na majetku.

Účty IV (Súvahové účty/Súvahy)

Účet IV.1 (Počiatočná súvaha) (nepublikovaný)

aktíva na začiatku obdobia
-pasíva na začiatku obdobia
=čistý majetok na začiatku obdobia

Účet IV.2 (Zmeny v súvahe) (nepublikovaný)

zmena aktív
-zmena pasív
=zmeny čistého majetku spolu (=čistý majetok na konci obdobia – čistý majetok na začiatku obdobia = zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov + zmeny čistého majetku v dôsledku ostatných zmien objemu aktív+ zmeny čistého majetku v dôsledku nominálnych ziskov/strát na majetku)

Účet IV.3 (Konečná súvaha) (nepublikovaný)

aktíva na konci obdobia
-pasíva na konci obdobia
=čistý majetok na konci obdobia

Účet pre celú domácu ekonomiku a zahraničný obchod: Účet 0 (Účet výrobkov a služieb)

Nasledujúci účet sa zostavuje len pre celú domácu ekonomiku a zohľadňuje aj saldo zahraničného obchodu.

produkcia DE
+dane z produktov (pl.) DE – subvencie na produkty (pr.) DE
+ dovoz výrobkov a služieb DE)
-medzispotreba DE
-výdavky na konečnú spotrebu DE (=skutočná konečná spotreba DE)
-tvorba hrubého kapitálu DE
-vývoz výrobkov a služieb DE
=0

Poznámky:

• vývoz výrobkov a služieb DE – dovoz výrobkov a služieb DE = saldo zahraničného obchodu DE
• tento účet vlastne dáva rovná sa medzi dve metódy výpočtu HDP, lebo po úprave vlastne hovorí: produkcia DE – medzispotreba DE + dane z produktov DE – subvencie na produkty DE = výdavky na konečnú spotrebu DE + tvorba hrubého kapitálu DE + saldo zahraničného obchodu DE

Účty pre zahraničie: Účty V. (Účty zahraničia)

Nasledujúcich 10 účtov (po rozdelení jedného účtu na podúčty: 11 účtov) sa zostavuje len pre sektor zahraničia. Z týchto 10 (11) účtov sa ale posledných 5 účtov v praxi z technických príčin nepublikuje (nižšie sú označené ako „nepublikovaný“).

Účty zachytávajú všetky transakcie zahraničia s domácou ekonomikou. Účtuje sa na ne (pokiaľ ide o znamienka položiek) z pohľadu zahraničia (preto sa napr. súbor účtov začína „dovozy DE mínus vývozy DE“ a nie „vývozy DE mínus dovozy DE“). Jednotlivé účty zahraničia súvisia s jednotlivými podobnými či ekvivalentnými účtami sektorov a domácej ekonomiky.

Identifikačné čísla a názvy účtov sú volené tak, aby bol vidieť ich súvis s príslušnými účtami sektorov a domácej ekonomiky (konkrétne: identifikačné číslovanie je v štýle „V.x“, kde x = identifikačné číslo príslušného účtu sektorov a domácej ekonomiky).

Účty V.I + V.II (Bežné účty [zahraničia])

Účet V. I (Účet výrobkov a služieb zahraničia)

dovoz výrobkov a služieb DE
-vývoz výrobkov a služieb DE
=saldo vývozu a dovozu výrobkov a služieb (= mínus to, čo sa inde označuje ako saldo zahraničného obchodu DE)

Poznámka: Tento účet „zastupuje“ vyššie uvedený Účet I. (Účet produkcie).

Účet V.II (Účet prvotných dôchodkov a bežných transferov zahraničia)

saldo vývozu a dovozu výrobkov a služieb
+odmeny zamestnancov ZA pr.- odmeny zamestnancov ZA pl.
+dane z produkcie a dovozu ZA pr.-dane z produkcie a dovozu ZA pl.
- subvencie ZA pr. + subvencie ZA pl.
+dôchodky z majetku ZA pr. – dôchodky z majetku ZA pl.
+bežné dane z dôchodkov, majetku atď.ZA pr. – bežné dane z dôchodkov, majetku atď. ZA pl.
+sociálne príspevky ZA pr. – sociálne príspevky ZA pl.
+sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov ZA pr. – sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov ZA pl.
+ostatné bežné transfery ZA pr.-ostatné bežné transfery ZA pl.
=saldo bežných transakcií so zahraničím

Poznámka:

• Tento účet (ako vidno) zachytáva (a) obchod s výrobkami a službami, (b) prvotné dôchodky a (c) bežné transfery.
• Tento účet zodpovedá vyššie uvedenému zoskupeniu účtov Účet II. (Účty rozdelenia a použitia dôchodkov).

Účty V.III (Účty akumulácie zahraničia)

Účet V.III.1 (Účet kapitálu [zahraničia])

Účet V.III.1.1 (Účet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov [zahraničia])

saldo bežných transakcií so zahraničím
+kapitálové transfery ZA pr. – kapitálové transfery ZA pl.
=zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov ZA

Poznámka: Tento účet zodpovedá vyššie uvedenému účtu Účet III.1.1 (Účet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov).

Účet V.III.1.2 (Účet nadobudnutia nefinančných aktív [zahraničia])

zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov ZA
-nadobudnutie mínus úbytok nefinančných neprodukovaných aktív ZA
=čisté pôžičky poskytnuté/prijaté ZA (= - čisté pôžičky poskytnuté/prijaté DE)

Poznámka: Tento účet zodpovedá vyššie uvedenému účtu Účet III.1.2 (Účet nadobudnutia nefinančných aktív).

Účet V.III.2 (Finančný účet [zahraničia])

čistý prírastok finančných aktív ZA
-čistý vznik pasív ZA
=čisté pôžičky poskytnuté/prijaté ZA

Poznámka: Tento účet zodpovedá vyššie uvedenému účtu Účet III.2 (Finančný účet).

Účet V.III.3 (Účet ostatných zmien aktív [zahraničia])

Účet V.III.3.1 (Účet ostatných zmien objemu aktív [zahraničia]) (nepublikované)

zmena aktív v dôsledku iných zmien objemu aktív ZA
-zmena pasív v dôsledku ostatných zmien objemu aktív ZA
=zmeny čistého majetku v dôsledku ostatných zmien objemu aktív ZA

Poznámka: Tento účet zodpovedá vyššie uvedenému účtu Účet III.3.1 (Účet ostatných zmien objemu aktív).

Účet V.III.3.2 (Účet precenenia [zahraničia]) (nepublikované)

zmena aktív v dôsledku nominálnych ziskov/strát na majetku ZA
-zmena pasív v dôsledku nominálnych ziskov/strát na majetku ZA
=zmeny čistého majetku v dôsledku nominálnych ziskov/strát na majetku ZA (= zmeny čistého majetku v dôsledku neutrálnych ziskov/strát na majetku ZA + zmeny čistého majetku v dôsledku reálnych ziskov/strát na majetku ZA)

Poznámky:

• Tento účet zodpovedá vyššie uvedenému účtu Účet III.3.2 (Účet precenenia).
• Alternatívne možno tento účet rozdeliť na dva podúčty – jeden pre zmeny čistého majetku v dôsledku neutrálnych ziskov/strát na majetku ZA a jeden pre zmeny čistého majetku v dôsledku reálnych ziskov/strát na majetku ZA.

Účty V.IV (Súvahové účty/Súvahy [zahraničia])

Účet V.IV.1 (Počiatočná súvaha [zahraničia]) (nepublikovaný)

aktíva na začiatku obdobia ZA
-pasíva na začiatku obdobia ZA
=čistý majetok na začiatku obdobia ZA

Poznámka: Tento účet zodpovedá vyššie uvedenému účtu Účet IV.1 (Počiatočná súvaha).

Účet V.IV.2 (Zmeny v súvahe [zahraničia]) (nepublikovaný)

zmena aktív ZA
- zmena pasív ZA
=zmeny čistého majetku spolu ZA (=čistý majetok na konci obdobia ZA – čistý majetok na začiatku obdobia ZA = zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov ZA + zmeny čistého majetku v dôsledku ostatných zmien objemu aktív ZA + zmeny čistého majetku v dôsledku nominálnych ziskov/strát na majetku ZA)

Poznámka: Tento účet zodpovedá vyššie uvedenému účtu Účet IV.2 (Zmeny v súvahe).

Účet V.IV.3 (Konečná súvaha [zahraničia]) (nepublikovaný)

aktíva na konci obdobia ZA
-pasíva na konci obdobia ZA
=čistý majetok na konci obdobia ZA

Poznámka: Tento účet zodpovedá vyššie uvedenému účtu Účet IV.3 (Konečná súvaha).

Agregáty

Text ESNÚ 95 spomína aj niektoré agregátne ukazovatele (väčšina obsahu nasledujúceho textu je uvedená aj priamo ako položka či položky v sústave účtov, takže ide prevažne len o akési zopakovanie):

• hrubý domáci produkt v trhových cenách =hrubá pridaná hodnota DE + dane na produkty (pl.) -subvencie na produkty (pr.) = skutočná konečná spotreba DE + tvorba hrubého kapitálu DE + vývoz výrobkov a služieb DE – vývoz výrobkov a služieb DE = odmeny zamestnancov DE + čistý prevádzkový prebytok DE a čisté zmiešané dôchodky DE + spotreba fixného kapitálu DE + dane z produkcie a dovozu DE - subvencie DE [pozri účty 0, I a II.1.1]
• čistý domáci produkt v trhových cenách = hrubý domáci produkt v trhových cenách – spotreba fixného kapitálu DE [pozri účet I]
• čistý národný dôchodok v trhových cenách = prvotné dôchodky pr. DE – prvotné dôchodky pl. DE [pozri účet II.1.2 (a II.1.1)] = čistý domáci produkt - prvotné dôchodky pr. ZA + prvotné dôchodky pl. ZA
• hrubý národný dôchodok v trhových cenách (hrubý národný produkt v trhových cenách) = čistý národný dôchodok v trhových cenách + spotreba fixného kapitálu DE = hrubý domáci produkt – prvotné dôchodky pr. ZA + prvotné dôchodky pl. ZA
• čistý národný disponibilný dôchodok = čistý národný dôchodok v trhových cenách – bežné transfery pr. ZA + bežné transfery pl. ZA [iný postup pozri na účte II.2]
• hrubý národný disponibilný dôchodok = čistý národný disponibilný dôchodok + spotreba fixného kapitálu DE
• čisté národné úspory = čistý národný disponibilný dôchodok – výdavky na konečnú spotrebu [pozri účet [pozri účet II.4.2]
• hrubé národné úspory = čisté národné úspory + spotreba fixného kapitálu
• saldo bežných transakcií so zahraničím [pozri účet V.II]
• čisté pôžičky poskytnuté/prijaté DE [pozri účty III.1.2 a III.2] = - čisté pôžičky poskytnuté/prijaté ZA [pozri účty V.III.1.2 a V.III.2]

Definície

Nasledujú definície (či charakteristiky) jednotlivých položiek vyššie uvedených účtov. (Sú zoradené abecedne. Kurzívou sú vyznačené priame citáty z textu ESNÚ 95. Definície niektorých agregátov pozri aj v kapitole Agregáty):

• Aktíva na súvahových účtoch sú ekonomickými aktívami. Ekonomické aktíva sú prostriedky slúžiace na uchovanie hodnôt, na ktoré majú vlastnícke právo, individuálne alebo kolektívne, inštitucionálne jednotky, pričom z ich držby alebo využívania v priebehu určitého obdobia môžu plynúť ich vlastníkom ekonomické prínosy. Rozlišujú sa tri kategórie aktív: (i) nefinančné produkované aktíva, (ii) nefinančné neprodukované aktíva a (iii) finančné aktíva.
• Bežné dane z dôchodkov, majetku atď. pokrývajú všetky povinné, jednostranné platby v peňažnej alebo naturálnej podobe, vyberané pravidelne verejnou správou a zahraničím z dôchodkov a majetku inštitucionálnych jednotiek, a niektoré pravidelné dane, ktoré nie sú vyrubované ani z dôchodkov ani z majetku.
• Bežné transfery = bežné dane z dôchodkov, majetku atď. + sociálne príspevky + sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov + ostatné bežné transfery. Poznámka: Z textu bodu 8.95 (a iných častí) ESNÚ 95 sa zdá, že položky, ktoré sú pričítavané a odčítavané na účte II.2 (t.j. bežné dane z dôchodkov, majetku atď., sociálne príspevky, sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov, ostatné bežné transfery) sa nazývajú súhrnne bežné transfery. V literatúre sa však ako bežné transfery alternatívne označujú tieto isté položky plus dane z produkcie a dovozu (pr.) a subvencie (pl.). Pojem „bežné transfery“ je každopádne myslený ako opak pojmov „kapitálové transfery“ (a „naturálne transfery“).
• Čisté (resp. hrubé) národné úspory merajú tú časť národného disponibilného dôchodku, ktorá nie je použitá na výdavky pre konečnú spotrebu.
• Čisté pôžičky poskytnuté/prijaté domácej ekonomiky reprezentujú čisté zdroje, ktoré celá ekonomika poskytuje zahraničiu (ak sú kladné) alebo získava zo zahraničia (ak sú záporné). Čisté pôžičky poskytnuté (+) alebo prijaté (-) za celú ekonomiku sa rovnajú, ale s opačným znamienkom, čistým pôžičkám prijatým (-) alebo poskytnutým (+) zahraničím.
• (Čisté) prvotné dôchodky = čistý prevádzkový prebytok a čisté zmiešané dôchodky + odmeny zamestnancov + dane z produkcie a dovozu – subvencie + dôchodky z majetku (pre transakcie so zahraničím položka čistý prevádzkový prebytok a čisté zmiešané dôchodky odpadá)
• Čistý majetok je bilancujúca položka (saldo) súvahy.
• (Čistý) prevádzkový prebytok je pre podniky, ktoré sú právnickými osobami prebytok (alebo deficit) výrobných činností pred tým, ako sa na účte zohľadnia úroky, nájomné alebo poplatky, ktoré výrobná jednotka (a) musí zaplatiť z finančných aktív alebo z hmotných neprodukovaných aktív, ktoré si vypožičala alebo prenajala, (b) musí obdržať z finančných aktív alebo hmotných neprodukovaných aktív, ktorých je vlastníkom. Prevádzkový prebytok zodpovedá dôchodku, ktorý jednotky získajú z vlastného využívania svojich výrobných kapacít.
• (Čisté) zmiešané dôchodky sú obdoba prevádzkového prebytku pre podniky, ktoré nie sú právnickými osobami (t.j. pre živnosti a podobne), a teda štatisticky patria medzi (súkromné) domácnosti. Ide teda implicitne o odmenu za prácu vykonanú vlastníkom alebo členmi jeho rodiny, ktorá sa nedá oddeliť od jeho ziskov ako podnikateľa.
• Dane z produkcie a dovozu sa skladajú z povinných, jednostranných platieb, v peňažnej alebo naturálnej podobe, ktoré vyberá verejná správa alebo Inštitúcie Európskej únie z titulu výroby a dovozu výrobkov a služieb, zamestnávania pracovných síl, vlastníctva alebo používania pôdy, budov alebo iných aktív používaných vo výrobe. Tieto dane sa platia bez ohľadu na to, či bol vytvorený zisk. Dane z produkcie a dovozu sa delia na: (i) dane z produktov, (ii) ostatné dane z produkcie.
  • Dane z produktov sú dane platené z jednotky určitého výrobku alebo služby, ktoré sú vyrobené alebo predávané. Daň môže byť určená ako zadaná suma peňazí z jednotky množstva výrobku alebo služby, alebo môže byť vypočítaná “ad valorem” ako zadané percento z ceny za jednotku alebo z hodnoty vyrobených alebo predávaných výrobkov alebo služieb. Vo všeobecnosti dane vyrubované na produkty, bez ohľadu na to, ktorá inštitucionálna jednotka daň platí, sa zahrnujú medzi dane z produktov, ak nie sú špeciálne zahrnuté pod inou položkou. Patrí sem najmä DPH a dovozné clá.
  • Ostatné dane z produkcie pozostávajú zo všetkých daní, ktoré podniky musia zaplatiť v dôsledku svojej výrobnej činnosti nezávisle od množstva alebo hodnoty vyrobených alebo predaných výrobkov a služieb. Môžu sa platiť z pôdy, z investičného majetku alebo z pracovných síl zamestnaných vo výrobnom procese alebo z určitých činností alebo transakcií.
• Dôchodky z majetku sú dôchodky, ktoré získa vlastník finančných aktív alebo hmotných neprodukovaných aktív za odmenu, že poskytol fondy alebo dal k dispozícii hmotné neprodukované aktíva inej inštitucionálnej jednotke. Dôchodky z majetku sa v systéme klasifikujú ako: úroky, rozdelené dôchodky korporácií (dividendy a výbery z dôchodkov kvázikorporácií), reinvestované zisky z priamych zahraničných investícií, dôchodky z majetku rozdelené držiteľom poistiek a nájomné.
• Domáca ekonomika je súhrn rezidentských jednotiek
• Dovoz výrobkov a služieb zahrnuje transakcie s výrobkami a službami (predaj, bártrový obchod, dary alebo granty) smerujúce od rezidentov k nerezidentom.
• Finančné aktíva sú ekonomické aktíva zahrnujúce platobné prostriedky, finančné pohľadávky a ekonomické aktíva svojou povahou blízke finančným pohľadávkam. Platobné prostriedky pozostávajú z menového zlata, zvláštnych práv čerpania, obeživa a prevoditeľných vkladov. Finančné pohľadávky oprávňujú svojich vlastníkov, veriteľov prijať platbu alebo rad platieb bez protiplnenia, od iných inštitucionálnych jednotiek, dlžníkov, ktorí prijali zodpovedajúce záväzky.Príkladmi ekonomických aktív, ktoré sú svojou povahou blízke finančným pohľadávkam, sú akcie a ostatné podiely a čiastočne podmienené aktíva. O inštitucionálnych jednotkách, ktoré vydali finančné aktíva tohto druhu sa predpokladá, že prijali zodpovedajúce záväzky... Rozlišuje sa sedem kategórií finančných aktív: (i) menové zlato a zvláštne práva čerpania, (ii) obeživo a vklady, (iii) cenné papiere okrem akcií, (iv) pôžičky, (v) akcie a ostatné podiely, (vi) poistnotechnické rezervy a (vii) ostatné pohľadávky a záväzky.
• Finančné pasíva: V systéme má každé finančné aktívum súvzťažné pasívum s výnimkou finanč¬ných aktív zatriedených do kategórie finančné zlato a zvláštne práva čerpania. Rozlišuje sa šesť kategórií finančných pasív v súlade s kategóriami zodpovedajúcich finančných aktív.
• Kapitálové transfery sa líšia od bežných transferov tým, že spôsobujú nadobudnutie alebo úbytok aktíva alebo aktív, aspoň jednému účastníkovi transakcie. Uskutočnené peňažné alebo naturálne kapitálové transakcie by mali spôsobiť primeranú zmenu vo finančných alebo nefinančných aktívach, ktoré sú zachytené v súvahách jedného alebo obidvoch účastníkov. Kapitálové transfery sa skladajú z týchto častí: (i) dane z kapitálu, (ii) investičné dotácie, (iii) ostatné kapitálové transfery.
• Konečná spotreba (podrobnosti pozri v článku spotreba (ekonómia)) môže byť hodnotená dvoma spôsobmi:
  • Výdavky na konečnú spotrebu sa skladajú z výdavkov vynaložených rezidentskými inštitucionálnymi jednotkami na výrobky a služby, ktoré sa používajú pre priame uspokojenie individuálnych potrieb či želaní, alebo kolektívnych potrieb členov daného spoločenstva. Výdavky na konečnú spotrebu sa môžu vyskytovať na domácom území, ako aj v zahraničí.
  • Skutočná konečná spotreba sa skladá z výrobkov a služieb, ktoré sú nadobudnuté rezidentskými inštitucionálnymi jednotkami pre priame uspokojovanie ľudských potrieb, či už individuálnych alebo kolektívnych.
• Medzispotreba sa skladá z hodnoty výrobkov a služieb spotrebovaných vo výrobnom procese ako vstupy, s vylúčením investičného majetku, ktorého spotreba je zachytená ako spotreba fixného kapitálu. Výrobky a služby môžu byť vo výrobnom procese buď transformované alebo spotrebované....Výrobky použité ako medzispotreba musia byť zachytené a ocenené v čase, kedy vstúpia do výrobného procesu. Musia byť ocenené v cenách odberateľov platných pre podobné výrobky a služby v danom čase.
• Nadobudnutie mínus úbytok nefinančných neprodukovaných aktív: Nefinančné neprodukované aktíva pozostávajú z (i) pôdy a ostatných hmotných neprodukovaných aktív, ktoré sa môžu použiť pri výrobe výrobkov a služieb, a z (ii) nehmotných neprodukovaných aktív. Pôda je zahrnuje povrchovú vrstvu a k nej patriace povrchové vodné plochy . Vodné plochy zahrnujú všetky druhy domácich vôd - nádrže, jazerá, rieky atď. - na ktoré možno použiť vlastnícke práva. Ostatný hmotný neprodukovaný investičný majetok zahrnuje podzemné aktíva, nepestované biologické zdroje a vodné zdroje. Nehmotný nefinančný neprodukovaný investičný majetok pozostáva z patentov, leasingu alebo ostatných prevoditeľných zmlúv, kúpeného goodwillu a ostatného nehmotného neprodukovaného investičného majetku.
• Naturálne sociálne transfery sa skladajú z individuálnych výrobkov a služieb, ktoré v podobe naturálnych transferov poskytujú individuálnym domácnostiam jednotky verejnej správy a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam, ktoré ich buď nakúpili na trhu alebo ich vyrobili ako netrhovú produkciu. Môžu byť financované z daní, z ostatných príjmov verejnej správy alebo z príspevkov sociálneho zabezpečenia alebo v prípade NISD z darov a z dôchodkov z majetku....Položka naturálne sociálne transfery zahrnuje (i) naturálne sociálne dávky a (ii) transfery individuálnych netrhových výrobkov a služieb.
• Nominálne zisky/straty na majetku: Nominálny zisk na majetku daného množstva aktív je definovaný ako zmena hodnoty v prospech vlastníka aktív v dôsledku zmeny ich ceny. Nominálny zisk na majetku z pasív je definovaný ako zmena hodnoty tých pasív, ktoré sú výsledkom zmeny ich cien, ale s opačným znamienkom. Kladné zisky na majetku sú dôsledkom prírastku hodnoty daných aktív alebo zníženia hodnoty daných pasív. Záporné zisky na majetku, t.j. straty na majetku, sú v dôsledku zníženia hodnoty daných aktív alebo zvýšenia hodnoty daných pasív. Delia sa na:
  • Neutrálne zisky/straty na majetku: Neutrálny zisk na majetku je definovaný ako hodnota zisku z majetku, ktorá by sa naakumulovala, ak by sa cena aktív zmenila v čase v rovnakej proporcii ako všeobecná cenová úroveň.
  • Reálne zisky/straty na majetku: Reálny zisk na majetku je definovaný ako rozdiel medzi nominálnym a neutrálnym ziskom na majetku.
• Odmeny zamestnancov sú definované ako celkové odmeny, v peňažnej podobe alebo v naturáliách, ktoré platí zamestnávateľ zamestnancovi ako odmenu za vykonanú prácu, ktorú zamestnanec vykonal počas daného účtovného obdobia. Odmeny zamestnancov sa členia na: (i) mzdy a platy: mzdy a platy v peňažnej podobe; mzdy a platy v naturáliách, (ii) sociálne príspevky zamestnávateľov: skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov; imputované sociálne príspevky zamestnávateľov.
• Ostatné bežné transfery sa skladajú z položiek:
  • Čisté poistné neživotného poistenia: Je to poistné platené v rámci poistiek, ktoré uzavreli inštitucionálne jednotky. Poistky uzavreté individuálnymi domácnosťami sú tie, ktoré uzavreli domácnosti z vlastnej iniciatívy a vo vlastný prospech nezávisle od svojich zamestnávateľov alebo verejnej správy a mimo všetkých sociálnych systémov.
  • Nároky z neživotného poistenia: Tieto reprezentujú nároky vyplývajúce zo zmlúv neživotného poistenia* t.j. sumy, ktoré sú poisťovne povinné platiť ako úhradu za úrazy a škody, ktoré utrpeli osoby alebo výrobky (vrátane investičného majetku).
  • Bežné transfery v rámci verejnej správy: Tieto zahrnujú všetky transfery medzi rôznymi subsektormi verejnej správy (ústredná správa, regionálna správa, miestna správa, fondy sociálneho zabezpečenia) s výnimkou subvencií, investičných dotácií a ostatných kapitálových transferov.
  • Bežná medzinárodná spolupráca: Táto zahrnuje všetky peňažné alebo naturálne transfery medzi štátnou správou a vládami alebo medzinárodnými organizáciami majúcimi sídlo v zahraničí, s výnimkou investičných dotácií a ostatných kapitálových transferov.
  • Rôzne bežné transfery: Tieto zahŕňajú: (i) Bežné transfery neziskovým inštitúciám slúžiacim domácnostiam, (ii) Bežné transfery medzi domácnosťami, (iii) Pokuty a penále, (iv) Lotérie a hry, (v) Platby odškodného, (vi) Štvrtý vlastný zdroj založený na HNP (toto je bežný transfer, ktorý platí verejná správa každého členského štátu do Inštitúcií Európskej únie), (vii) ostatné.
• Ostatné zmeny aktív sú toky, ktoré nie sú výsledkom transakcií zaznamenaných na kapitálových a finančných účtoch. Delia sa na (i) Ostatné zmeny objemu aktív a (ii) Nominálne zisky/straty na majetku.
• Ostatné zmeny objemu aktív: Toto sú toky s rôznymi funkciami. Jednou dôležitou funkciou je umožniť určitým aktívam vstúpiť do systému a vystúpiť z neho počas normálneho priebehu udalostí - napr. vstupy a výstupy prirodzene sa vyskytujúcich aktív. Toto je dôležité pre zaznamenanie odkrytia, vyčerpania a zmenšenia prírodných zdrojov. Druhou funkciou je zaznamenanie účinku mimoriadnych, nepredvídateľných udalostí, ktoré majú nepriaznivý vplyv na ekonomický úžitok získaný z aktív. Ostatné zmeny objemu obsahujú deväť kategórií: (i) Ekonomický vznik neprodukovaných aktív, (ii) Ekonomický vznik produkovaných aktív, (iii) Prirodzený prírastok nepestovaných biologických zdrojov, (iv) Ekonomický zánik neprodukovaných aktív, (v) Straty spôsobené živelnými pohromami a vojnovými udalosťami, (vi) Konfiškácia majetku bez náhrady, (vii) Ostatné zmeny objemu nefinančných aktív inde neuvedené, (viii) Ostatné zmeny objemu finančných aktív a pasív inde neuvedené, a (ix) Zmeny klasifikácií a štruktúry.
• Pasíva na súvahových účtoch sú len finančné pasíva.
• Produkcia pozostáva z produktov vytvorených počas účtovného obdobia. Produkty sú všetky výrobky a služby, ktoré sú vytvorené v rámci vymedzenia výroby. Výroba je činnosť vykonávaná pod kontrolou a zodpovednosťou inštitucionálnej jednotky, ktorá využíva vstupy práce, kapitálu a výrobkov a služieb za účelom vyrobenia výrobkov a služieb. Výroba nepokrýva čisto prírodné procesy bez zásahu ľudského činiteľa alebo riadenia, ako je napr. neovplyvňovaný rast zásob rýb v medzinárodných vodách (avšak chov rýb je výroba). Produkcia sa zachytí a ocení vtedy, keď bola vytvorená rámci výrobného procesu. Celá produkcia sa ocení v základných cenách (s niekoľkými výnimkami uvedenými v texte ESNÚ 95). Základná cena je cena, ktorú výrobcovia dostanú od kupujúceho za jednotku výrobku alebo služby vytvorenej ako produkcia, mínus akákoľvek daň splatná na jednotku ako následok jej výroby alebo predaja (t.j. dane z produktov), plus akákoľvek dotácia na jednotku ako následok jej výroby alebo predaja ( t.j. dotácie na produkty). Nezahrnuje poplatky za dopravu, ktoré výrobca faktúruje zvlášť. Zahrnuje akékoľvek dopravné rozpätia účtované výrobcom na tej istej faktúre, dokonca aj vtedy, ak sú na faktúre zahrnuté ako samostatná položka.
• Prvotné dôchodky - pozri čisté prvotné dôchodky
• Saldo bežných transakcií so zahraničím reprezentuje prebytok (ak je záporný) alebo deficit (ak je kladný), za celú ekonomiku, ktorý vyplýva z jej bežných transakcií (obchod s výrobkami a službami, prvotné dôchodky, bežné transfery) so zahraničím.
• Sociálne dávky sú transfery domácnostiam, v peňažnej alebo naturálnej podobe, poskytnuté jednotkami verejnej správy a neziskovými inštitúciami v rámci kolektívne organizovaných systémov, ktoré sú určené na podporu domácností pri finančných nákladoch pochádzajúcich z daných rizík a potrieb; zahrnujú platby verejnej správy výrobcom, ktorí individuálne poskytujú dávky domácnostiam v kontexte sociálnych rizík alebo potrieb. Položka sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov zahŕňa položky: (i) Peňažné dávky sociálneho zabezpečenia, (ii) Sociálne dávky financované zo súkromných fondov, (iii) Sociálne dávky zamestnancom nefinancované z fondov, a (iv) Peňažné sociálne podpory.
• Sociálne príspevky sa členia na:
  • Skutočné sociálne príspevky: Tieto sú platené v rámci systémov sociálneho zabezpečenia pokrývajúcich celú spoločnosť alebo väčšiu časť spoločnosti, ktoré zriadili, riadia a financujú jednotky verejnej správy, alebo v rámci súkromných systémov financovaných z fondov. Delia sa na skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov, sociálne príspevky zamestnancov a sociálne príspevky samostatne činných a nepracujúcich. Z iného hľadiska sa delia na povinné a dobrovoľné.
  • Imputované sociálne príspevky: Tieto sú platené v rámci systémov nefinancovaných z fondov. Imputované sociálne príspevky predstavujú protipoložku k sociálnym dávkam (mínus prípadné sociálne príspevky zamestnancov), ktoré platia priamo zamestnávatelia (t.j. nevzťahujú sa k skutočným sociálnym príspevkom zamestnávateľov) svojim zamestnancom alebo bývalým zamestnancom alebo ostatným osobám, ktoré prichádzajú do úvahy. ...Ich hodnota by mala byť v princípe založená na poistno-technických zásadách.
• Spotreba fixného kapitálu reprezentuje množstvo investičného majetku spotrebovaného za sledované obdobie v dôsledku normálneho opotrebenia a predvídateľného zastarávania, včítane zabezpečenia pred stratami investičného majetku v dôsledku náhodného poškodenia, proti ktorým je možné sa poistiť.
• Subvencie sú bežné jednostranné platby, ktoré verejná správa alebo Inštitúcie Európskej únie poskytujú rezidentským výrobcom s cieľom ovplyvniť úroveň ich výroby, ich cien alebo dôchodky faktorov výroby. Subvencie sa delia na: (i) subvencie na produkty, (ii) ostatné subvencie na produkciu.
  • Subvencie na produkty sú subvencie platené na jednotku vyrobeného alebo dovezeného výrobku alebo služby.
  • Ostatné subvencie na produkciu pozostávajú zo subvencií okrem subvencií na produkty, ktoré rezidentskí výrobcovia môžu získať v dôsledku účinkovania vo výrobe.
• Súvaha je výkaz hodnôt vlastnených aktív a nevyrovnaných záväzkov zostavovaný k určitému časovému okamihu. Bilancujúca položka sa označuje ako čistý majetok. Stavy aktív a pasív zachytené v súvahe sa oceňujú trhovými cenami platnými ku dňu zostavenia súvahy. Súvaha zahraničia, nazývaná aj účet zahraničných aktív a pasív, obsahuje výlučne finančné aktíva a pasíva.
• Tvorba hrubého kapitálu = hrubá tvorba fixného kapitálu + zmena stavu zásob + nadobudnutie mínus úbytok cenností:
  • Tvorba hrubého fixného kapitálu zahrnuje nadobudnutie investičného majetku mínus úbytok investičného majetku výrobcami-rezidentmi v priebehu daného obdobia plus určité prírastky hodnoty neprodukovaných aktív realizované pomocou výrobnej činnosti výrobcu alebo inštitucionálnych jednotiek. Investičným majetkom sú hmotné alebo nehmotné aktíva, ktoré boli vyrobené ako produkcia vo výrobnom procese a budú sa v procese výroby používať opakovane alebo trvale po dobu dlhšiu ako jeden rok.
  • Zmena stavu zásob sa meria hodnotou vstupov plynúcich do zásob mínus hodnota výberov zo zásob a hodnotou všetkých, opakovane sa vyskytujúcich strát na zásobách.
  • Nadobudnutie mínus úbytok cenností: : Cennosti sú nefinančné tovary, ktoré sa nepoužívajú hlavne na výrobu alebo spotrebu, v normálnych podmienkach sa fyzicky neznehodnocujú v čase a ľudia ich kupujú a najmä odkladajú za účelom uchovania hodnoty.
• Úpravy vyplývajúce zo zmien čistého majetku domácností v rezervách penzijných fondov predstavuje úpravu potrebnú na to, aby sa do úspor domácností premietli zmeny v poistnotechnických rezervách, na ktoré domácnosti majú konečný nárok (nárok, ktorý sa znovu objaví na finančnej úrovni ako aktíva pod položkou „Čistý majetok domácností v rezervách životného poistenia a penzijných fondov“ ), a ktoré sa napĺňajú platbami poistného a príspevkami zachytenými na účte druhotného rozdelenia dôchodkov v podobe sociálnych príspevkov.
• Vývoz výrobkov a služieb zahrnuje transakcie s výrobkami a službami (nákup, bártrový obchod, dary a granty) smerujúce od nerezidentov k rezidentom.
• Zahraničie je súhrn nerezidentských jednotiek. V systéme ESNÚ 95 sa k zahraničiu pristupuje ako keby to bol akýsi špeciálny ďalší (inštitucionálny) sektor (citát: Zahraničie netvorí inštitucionálny sektor ako taký, ale v štruktúre systému má podobné postavenie. ) Učty zahraničia sú zostavené z hľadiska zahraničia. To znamená, čo je zdrojom pre zahraničie je použitím pre celú ekonomiku, a naopak. Z rovnakého dôvodu finančné aktívum vo vlastníctve zahraničia je pasívom pre celú ekonomiku a naopak.

Zdroje

• ESNÚ 95:
  • anglická, nemecká a francúzska verzia: [1] Archivované 2010-05-29 na Wayback Machine
  • slovenský preklad (s chybami; s vynechaním tabuliek): 1. časť Archivované 2014-04-11 na Wayback Machine, 2. časť Archivované 2014-08-21 na Wayback Machine, 3. časť Archivované 2014-08-21 na Wayback Machine
  • slovenský preklad EÚ (s početnými chybami; bez vynechania tabuliek): [2]
• Štatistická ročenka SR 2011 (vrátane ESNÚ 95 s hodnotami pre Slovensko)
• Eurostat - Statistics explained - Glossary: Value added
• Príloha č. 1 k opatreniu č.449/2000 Z. z. Archivované 2011-02-08 na Wayback Machine
• Jackson, D.: The New National Accounts, 2000
• Haslinger, F.: Volkswirtschaftliche Gesamtrechnung, 2000
• Apolte, Th.: Vahlens Kompendium der Wirtschaftstheorie und Wirtschaftspolitik, 2007

Externé odkazy

• Podklady a súbory k národnému účtovníctvu P. Obtuloviča
• Súbor k prednáške "Národné účtovníctvo a makroagregáty" P. Obtuloviča (2011)
• Eurostat - Statistics explained National accounts - an overview
• ComptaNat.fr - A National Accounts Website Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
• Praktická ukážka národných sektorových účtov Belgicka Archivované 2014-08-12 na Wayback Machine
• Praktická ukážka národných sektorových účtov Rakúska (2009)
• Brožúra MMF o platobnej bilancii, vrátane jej súvisu s niektorými položkami sektorových účtov