Euthymos (starogr. Εύθυμος – Euthymos) bol v piatom storočí pred Kr. trojnásobný olympijský víťaz v boxe.[1][2]

Euthymos z italských Lokier zvíťazil v Olympii na 74. na 76. a na 77. hrách v boxe (starogr. πυγμαχία – pygmachia).[1] Stalo to v rokoch 484, 476 a 472 pred Kr.[2] Olympijské hry v roku 484 pred Kr. boli poznačené tragickou smrťou boxera Hérakla.[1]

Staroveký autor Pausanias uvádza, že počas návštevy Olympie videl sochu Euthyma, ktorú vyhotovil sochár Pythagoras zo Samosu.[3] Dozvedel sa tiež, že Euthymos bol synom Astykla z Lokier, ale podľa tvrdenia niektorých Lokričanov bol vraj synom boha rieky Kaikina, rieky, ktorá rozdeluje lokerské a rhegijské územie.[4] Na 74. olympijskách hrách zvíťazil v boxe, ale na nasledujúcich olympijských hrách sa mu to nepodarilo, lebo prehral finálový zápas s Theagenom z Thasu.[5] Keďže neskôr na Theagena uvrhli hellanodikovia pokutu za nečestnosť v zápase, ktorú aj zaplatil bohu v striebre, Theagenes sa na 76. hrách pästného súboja vzdal, a tak Euthymos zvíťazil v boxe na týchto i na nasledujúcich olympijských hrách.[3]

Nasledujúce riadky autora Pausania o ďalších osudoch Euthyma už patria celkom určite do gréckej mytológie. Pausanias píše, že Euthymos sa neskôr presťahoval do sicílskeho mesta Temessa, kde zabil v boji démona, ktorý sužoval miestnych obyvateľov už od čias návštevy Odysea, vracajúceho sa na ceste domov z Tróje.

Keď sa Odyseus vylodil pri ich meste, muž z jeho posádky v opilosti znásilnil dievča, za čo bol rozhorčenými ľuďmi ukameňonaný na smrť. Odyseus neprikladal tomu veľkú vahu a odplával, ale duch ukameňovaného začal z pomsty vraždiť ľud Temessy.[6] Obyvatelia mesta už aj chceli ujsť z Itálie, ale zabránila im v tom Pýtia, ktorá im prikázala, aby si démona uzmierili postavením chrámu a každoročne mu tam priviedli najkrajšie miestne dievča a dali mu ju za ženu.[7] Podľa tohto prikázania tak konali každý rok, až kým do tohto chrámu vkročil Euthymos, ktorý sa po prvom pohľade do uväznenej dievčiny zaľúbil[8] a po urputmom boji ju z osídiel démona vymanil. Vďační obyvatelia mu potom vystrojili slávnu svadbu a Euthymos sa v šťastí dožil nebyčajne vysokého veku.[9]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b c Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 248.
  2. a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 441-442.
  3. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,6.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,4.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,5.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,7.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,8.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,9.
  9. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,10.

Pozri aj upraviť