Faik Ali Ozansoy
Faik Ali Ozansoy (* 10. marec 1876, Diyarbakır – † 1. október 1950, Ankara) bol turecký politik, básnik a pedagóg. Bol mladším bratom Süleymana Nazifa,[2] významného spisovateľa a prominentného člena politickej strany Výbor pre Úniu a pokrok. Faik Ali bol jedným z popredných básnikov a spisovateľov literárneho obdobia Servet-i Fünun a Fecr-i Âti.[2][3] Počas prvej svetovej vojny slúžil Ozansoy ako guvernér mesta Kütahya. Ozansoy sa preslávil najmä tým, že počas arménskej genocídy zachránil životy tisícom Arménov. Kvôli ochrane života arménskych kresťanov bol Ozansoy svojimi súčasníkmi známy ako „guvernér neveriacich“.[4] Počas pamätného dňa arménskej genocídy - 24. apríla 2013 navštívili jeho hrob rôzne významné osobnosti arménskej a tureckej komunity aby mu vzdali úctu.[5]
| Faik Ali Ozansoy | |
| turecký básnik a politik | |
 | |
| Narodenie | 10. marec 1876 Diyarbakır, Osmanská ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 1. október 1950 (74 rokov) Ankara, Turecko[1], Turecko |
| Deti | Munis Faik Ozansoy (1911-1975) |
| Odkazy | |
| Commons |  Faik Ali Ozansoy |
Mladosť upraviť
Faik Ali Ozansoy, ktorý sa pôvodne volal Mehmet Faik, sa narodil 10. marca 1876 v Diyarbakır, vtedy Osmanskej ríši.[3] Narodil sa v rodine, ktorá bola známa svojou poetickou zručnosťou.[1] Jeho otec, Saîd Paşa, bol známy historik Diyarbakıru. Jeho matka, Ayşe Hanim, bola dcérou významného člena tureckého kmeňa Akkoyunlu.[4] Ozansoy mal dve sestry a brata Süleymana Nazifa, ktorý bol slávnym tureckým básnikom a politikom.[4]
Arménska genocída upraviť
Počas arménskej genocídy vykonával Ozansoy funkciu guvernéra provincie Kütahya.[6] Keď Ozansoyovi dorazili príkazy na deportácie, odmietol ich vykonať.[7][8] Jeho brat Suleyman Nazif v liste trval na tom, že sa „nezúčastní na tomto podujatí, vzhľadom na česť našej rodiny“.[4][9][10] Kým mnohí Arméni boli deportovaní cez Kutahyu do ďalších destinácií, Ozansoy ich chránil a poskytoval im prístrešie. Potom bol pozvaný do Konštantínopolu (dnes Istanbulu), aby vysvetlil svoje činy voči Arménom.
Kým Ozansoy v hlavnom meste vyjednával s Mehmedom Talaatom, šéf polície v Kutahyi Kemal Bey využil Ozansoyovu neprítomnosť a prinútil mnohých Arménov v provincii konvertovať na islam.[6] V dôsledku toho mnohí Arméni konvertovali, aby sa zachránili pred deportáciou. Po návrate do Kutahye bol Ozansoy pobúrený hromadnými konverziami. Okamžite odvolal Kemala Beya zo svojho postu[11] a prehodnotil situáciu tak, že sa Arménov z Kutahyi spýtal, či chcú zostať moslimami.[6] Všetci, s výnimkou jedného, sa rozhodli zostať kresťanmi.[6]
Po arménskej genocíde Ozansoy odmietol ďakovný dar od Arménov pozostávajúci z 500 zlatých a namiesto toho zlato odovzdal na pomoc arménskym utečencom.[10] Finančné prostriedky boli použité na zriadenie vývarovne a školy. Ali Faik vymenoval Stepana Stepanyana za prvého riaditeľa školy.[12]
Neskorší život upraviť
Po skončení prvej svetovej vojny a založení Tureckej republiky Faik Ali Ozansoy pokračoval v práci politika, presťahoval sa do Istanbulu, kde sa stal starostom mestských častí Üsküdar a Beyoğlu.[4] Počas vlády Damata Ferida Pašu bol vymenovaný za námestníka ministra zahraničných vecí.[4] V marci 1919 pôsobil niekoľko mesiacov ako guvernér provincie Diyarbakır. Vrátil sa do Istanbulu, kde sa stal učiteľom francúzštiny na škole Mulkiye Mektep.[4] V rokoch 1930-32 pôsobil ako námestník ministerstva vnútra. [10] V roku 1933 sa presťahoval do Ankary so svojím synom Munisom a venoval sa literatúre.[3]
Zomrel 1. októbra 1950 a je pochovaný na cintoríne Zincirlikuyu v Istanbule.[13]
Literárne dielo upraviť
Vybrané Ozansoyové básne:[14]
- Fani Teselliler (1908)
- Temasil (1912)
- Elhan-ı Vatan (1915)
Referencie upraviť
- ↑ a b FAİK ÂLİ OZANSOY [online]. islamansiklopedisi.org.tr, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. (turecky)
- ↑ a b PHILLIOU, Christine M.. Turkey (A Past Against History). [s.l.] : Univ of California Press, 2021. 294 s. ISBN 978-0-520-38239-8. S. 31.
- ↑ a b c KOÇ, Raşit. turkishstudies.net, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ a b c d e f g YEDIG, Serhan. Osmanlı’nın sıradışı bürokratı Faik Áli Ozansoy [online]. hurriyet.com.tr, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu. (turecky)
- ↑ GÜNAYSU, Ayşe. Names of Lost Armenian Villages Read in Istanbul’s Sultanahmet Square [online]. armenianweekly.com, 2013-04-25, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d The Real Turkish Heroes of 1915 [online]. armenianweekly.com, 2013-07-29, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ KEVORKIAN, Raymond. The Armenian Genocide (A Complete History). [s.l.] : Bloomsbury Academic, 2011. 1029 s. ISBN 978-1-84885-561-8.
- ↑ ŞEKERYAN, Ari. “Since I won’t commit these murders, please accept my resignation!” [online]. agos.com.tr, 2015-27-03, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Yarın bir ilk yaşanacak! [online]. haberturk.com, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c AKGÜNGÖR, İlker. Obama’ya Faik Bey ilham vermiş [online]. haber.gazetevatan.com, 2010-04-27, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. Archivované 2013-12-12 z originálu. (turecky)
- ↑ STROZEK, Karolina; SELDOWITZ, Dovi. Unknown Heroes of the Armenian Genocide (Stories of Rescue from the World's First Modern Genocide). [s.l.] : B'nai B'rith Courage to Care NSW Inc., 2019. 24 s.
- ↑ Ali Faik Bey’in vicdan direnişi » AGOS [online]. agos.com.tr, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. Archivované 2013-05-02 z originálu.
- ↑ "Faik Ali Bey'in Bıraktığı İnsanlık Mirasına Sahip Çıkacağız" - Beyza Kural - biamag [online]. bianet.org, 2013-04-24, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online. (turecky)
- ↑ SÖZLÜĞÜ, Türk Edebiyatı İsimler. Madde Detay [online]. teis.yesevi.edu.tr, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Faik Ali Ozansoy
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Faik Ali Ozansoy na anglickej Wikipédii.