Foča (srb. Фоча) je mesto v Bosne a Hercegovine, na východe krajiny v entite Republika srbská. Je to zároveň hlavné mesto Regiónu Foča. Má 12 000 obyvateľov.

Foča
Фоча
mesto
Foča – Panorama.jpg
Oficiálny názov: Фоча
Štát Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina
Fed. štát Republika srbská
Rieka Drina
Súradnice 43°30′0″S 18°47′0″V / 43,50000°S 18,78333°V / 43.50000; 18.78333
Rozloha 1 134,58 km² (113 458 ha)
Obyvateľstvo 12 334 (2013)
Hustota 10,87 obyv./km²
Starosta Radislav Mašić
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
Wikimedia Commons: Foča
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Foča sa nachádza na pravom brehu rieky Driny, pri ústí rieky Ćehotiny do Driny. Je centrom určitej oblasti, v stredoveku bola križovatkou mnohých bosnianskych ciest. Cez Foču prechádzala cesta do Dubrovníka, známa ako Via drine a mnohé ďalšie trasy, ktoré nemohli byť vzhľadom k charakteru okolitej krajiny, vedené inokade. Foča sa tak rozvíjala ako stanovište karavan, ktoré vtedy križovali celú Osmanskú ríšu.

DejinyUpraviť

V stredoveku je Foča pripomínaná v mnohých dokumentoch pod rôznymi názvami, napríklad Choçe, Coçça, Choza, Coçe, Chozza, Coza, Chotza, Hoča, Hotča. Prvýkrát sa spomína v roku 1368 (in forum Choçe). V júli 1444 je spomínaná ako Hotče a rovnako tak aj v auguste 1467. Predpokladá sa, že názov Hoča a Hotča pochádza z vlastného mena Hotkja.

Foča sa súčasťou Bosny stala po zrútení systému správy Nikolu Altomanovića v roku 1373. Do Foči často prichádzali obchodné karavány aj koncom 14. a začiatkom 15. storočia. V 15. storočí rozkvet Foči zatienil aj mnohé ďalšie mestá v okolí. Vtedajší význam mesta dokladá aj zriaďovanie kolónií Dubrovníčanov v meste v rokoch 1422 – 1448. Okrem cudzích obchodníkov sa ale darilo vďaka bohatým okolitým zdrojom aj miestnym. Medzi ne patria napríklad rody Drugovići, Nartičići, Zorčići, Crijepovići, Ljubinovići, Novakovic, Veseokovići, Brateljevići a významné postavy Tvrdiša Mirošković, Radoje Dubjević a ďalšie. Okrem obchodu s látkami a odevmi sa však tiež vyvážali aj prírodné suroviny, na ktoré je príroda v okolí mesta a údolia rieky Driny bohatá. Mesto vtedy vlastnil ďalší vplyvný rod Kosačov.

Za čias Osmanskej nadvlády sa mesto rozvíjalo. Vznikla tu Aladžská mešita, označovaná za jednu z najkrajších v Európe. Počas Druhej svetovej vojny tú srbskí žandári zmasakrovali 4 000 bosnianskych moslimov. V roku 1942 sem po neúspešných bojoch v oblastiach severu Čiernej Hory a východu Srbska presunul svoj generálny štáb Josip Broz Tito, vodca partizánskeho hnutia. Počas 90. rokov, keď prebiehala v Juhoslávii vojna, odtiaľto boli vyhnaní práve Bosniaci a nasťahovali sa sem srbskí utečenci. V období od apríla do júla 1992 - krátko potom, čo po bojoch obsadila mesto Armáda Republiky srbskej prebiehali etnické čistky voči vtedajšiemu moslimskému obyvateľstvu. Srbskí vojaci zničili alebo ťažko poškodili všetky mešity, staré aj niekoľko storočí. V rámci nacionalistických nálad v Republike srbskej bolo mesto premenované v januári 1994 na Srbinje (Србиње). Názov bol vo februári 2004 vrátený na Foča pretože Ústavný súd Bosny a Hercegoviny meno Srbinje označil za diskriminačné.

Významní rodáciUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Foča

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Foča na českej Wikipédii.