Bosniaci (Moslimovia)

Bošnjaci / Бошњаци
Celková populácia: asi 3 miliónov
Populácia:

Bosna a Hercegovina: 2 185 055
Srbsko: 136 000
Čierna Hora: 63 000
Chorvátsko: 40 000
Slovinsko: 32 500
Severné Macedónsko: 17 000
USA: 130 000
Švédsko: 50 000

Jazyk: Bosniančina
Viera: Prevažne sunnitský islam
Etnická skupina:

Indoeurópska

Slovania
Južní Slovania

Bosniaci alebo moslimovia[pozn 1] alebo bosnianski moslimovia (bosniansky latinkou Bošnjaci, Bošnjaci-muslimani, Muslimani alebo cyrilikou Бошњаци, Бошњаци-муслимани, Муслимани) sú prevažne južní Slovania, ktorí počas nadvlády Osmanskej ríše na Balkáne konvertovali na islam. Ich etnogenéza je príčinou mnohých sporov, najmä medzi národne orientovanými historikmi.

Rozšírenie Bosniakov

Bosniaci svoje pomenovanie odvodzujú od Bosny a Hercegoviny, najzápadnejšej balkánskej krajiny, ktorú dobyli Turci počas Osmanskej ríše. Pre pochopenie národotvorných procesov v juhovýchodnej Európe je nutné vedieť, že nie všetci slovanskí moslimovia na Balkáne sú Bosniaci. (Ide napríklad o islamizované obyvateľstvo Srbska, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Bulharska, ktoré neprijalo národnú identitu väčšinovej populácie a naďalej si uchováva svoje špecifické etnonáboženske vedomie.)

Bosniaci považujú za svoju materskú zem Bosnu a Hercegovinu. Sú úzko spojené s historickými oblasťami Bosnianskej krajiny (mestá Bihać, Cazin, Velika Kladuša, Sarajevo, Zenica, Tuzla, Goražde, Zvornik, Višegrad , Mostar, Konjic, Stolac) a Sandžaku (mestá Novi Pazar, Pljevlja), hraničného územia medzi Srbskom a Čiernou Horou.

KultúraUpraviť

Bosniacky folklór má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do 15. storočia. Možno ju charakterizovať ako zmes slovanskej a orientálnej kultúry.

PoznámkyUpraviť

  1. Kodifikované množné číslo znie moslimovia, ale vyskytuje sa často aj tvar moslimi.