Gásem Solejmání (iné prepisy: Qásem/Ghásem/Kásem Solejmáni/Sulajmání/Sulejmání; perz. قاسم سلیمانی‎ výslovnosť [gáseme solejmáni]; prezývaný aj tieňový veliteľ[1] a žijúci mučeník;[2] * 11. marec 1957, Rábor, Irán – † 3. január 2020, Bagdad, Irak) bol iránsky vojak, ktorý od roku 1998 zastával funkciu veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd (IRG). Všeobecne bol považovaný za jedného z najvplyvnejších predstaviteľov Iránu. V októbri 2007 bol ako popredný predstaviteľ IRG zaradený vládou Spojených štátov do zoznamu osôb hľadaných za podporu terorizmu.

Gásem Solejmání
generálmajor
Gásem Solejmání
Iné menáprezývky:
tieňový veliteľ[1]
žijúci mučeník[2]
Narodenie11. marec 1957
Rábor, Irán
Úmrtie3. január 2020 (62 rokov)
Bagdad, Irak
Známy vďakaveliteľ jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd
Profesiaarmádny dôstojník
Aktívne roky1997/1998 – 2020
(ako veliteľ jednotiek Kuds)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gásem Solejmání

Solejmání zahynul pri americkom vzdušnom útoku na iránsky konvoj v blízkosti Medzinárodného letiska Bagdad v Iraku .[3][4]

Život upraviť

Podľa údajov Ministerstva vnútra Spojených štátov sa narodil v meste Gom (Qom, Kumm),[5] avšak perzské zdroje uvádzajú ako jeho rodnú obec horskú dedinu Rábor v provincii Kermán.[6] Jeho otec bol roľník. Zrejme hneď po ukončení povinnej päťročnej školskej dochádzky, vo veku trinástich rokov (1970), odišiel spolu s príbuzným Ahmedom Solejmáním do mesta Kermán, kde pracovali ako stavební robotníci, aby získali financie na splatenie otcovho dlhu. V roku 1975 začal pracovať v tunajšej vodárenskej distribučnej spoločnosti, v ktorej pôsobil do februára 1979.[7][8]

V roku 1977 sa zapojil do revolučného hnutia proti vláde šacha Mohammada Rezá Šáha Pahlavího. Po zavŕšení revolúcie v roku 1979 vstúpil do novovytvorených ozbrojených oddielov Iránskych revolučných gárd (IRG) v meste Kermán. Po výcviku a počiatočnom pôsobení ako inštruktor na základni IRG sa zúčastnil expedície do mesta Mahabad v provincii Východného Azerbajdžanu, za účelom potlačenia miestneho kurdského povstania (1979).[9]

V rámci jednotiek Iránskych revolučných gárd sa v rokoch 1980 – 1988 zúčastnil iránsko-irackej vojny. Postupoval vo vojenskej hierarchii a na sklonku vojny velil divízii. V roku 1988 bol poverený vedením špeciálnych jednotiek Kuds.[10]

Po teroristických útokoch na USA v septembri 2001 rokoval s americkými predstaviteľmi o akciách proti Talibanu a Al-Káide.[10] Po invázií medzinárodnej koalície pod vedením USA do Iraku sa podieľal na organizovaní šiitskych milícií, ktoré bojovali proti USA. Neskôr organizoval podporu šiitskych vojsk v krajine.[11]

V októbri 2007 bol ako popredný predstaviteľ IRG zaradený vládou Spojených štátov do zoznamu osôb hľadaných za podporu terorizmu, na základe exekutívneho príkazu č. 13382.[5][12][13]

V júli 2015 viedol tajné rozhovory s ruskými predstaviteľmi a údajne presvedčil Putina k zásahu v občianskej vojne v Sýrií a pomoci Assadovmu režimu.[10]

Zahynul v nočných hodinách 3. januára 2020 pri leteckom útoku na kolónu automobilov na medzinárodnom letisku v Bagdade. Spolu s ním zahynulo ďalších 8 ľudí, vrátane iránskeho generála Hosejna Purdžafarího a vodcu proiránskych milícií Abú Mahdí al-Muhandisa.[14] Jeho zabitie bolo eskaláciou napätia, ktoré začalo zabitím amerického kontraktora a útokom na americké veľvyslanectvo v Bagdade niekoľko dní predtým.

Bol pochovaný v meste Kermán 8. januára 2020.[15] Pri smútočnom zhromaždení na pamiatku jeho smrti došlo k tragickej tlačenici, v ktorej bolo ušliapaných 53 a zranených asi 200 ľudí.[16]

Referencie upraviť

  1. a b Filkins 2013. Takto ho označil Dexter Filkins, novinár amerického časopisu The New Yorker.
  2. a b ایید نقش سلیمانی در عملیات مقاومت اربیل برابر داعش“, BBC, 2014, 2014-03-25, http://www.bbc.co.uk/persian/iran/2014/09/140923_u04_iraq_soleimani, dost. 2014-10-27  (po perzsky). Takto ho označil iránsky ajatolláh Sajjid Alí Husejní Chámeneí
  3. Eskalácia konfliktu medzi USA a Iránom zvýšila ceny ropy“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2020, 2020-01-03, http://www.teraz.sk/ekonomika/eskalacia-konfliktu-medzi-usa-a-iranom/438661-clanok.html, dost. 2020-01-03 
  4. Qasem Soleimani: US kills top Iranian general in Baghdad air strike“, BBC News ([London]: brit), 2020, 2020-01-03, https://www.bbc.com/news/world-middle-east-50979463, dost. 2020-01-03 
  5. a b Designation of Iranian Entities and Individuals for Proliferation Activities and Support for Terrorism, Washington D.C.: U.S. Department of State, 2007-10-25, http://web.archive.org/web/20080312042926/http://www.state.gov/r/pa/prs/ps/2007/oct/94193.htm . Dostupné v archivovanej verzii. (po anglicky)
  6. Alfoneh 2011a, s. 2
  7. O'Hern 2012, s. 85-86
  8. Alfoneh 2011a, s. 2-3
  9. Alfoneh 2011a, s. 3
  10. a b c cho, ČTK. Koho zabili Američania? Solejmání presvedčil Putina a zachránil Asada, v Iráne bol veľkou hviezdou. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-01-03. Dostupné online [cit. 2020-01-06]. ISSN 1336-1996.
  11. Írán tajně vstoupil do irácké války, vyslal vojenskou techniku i poradce [online]. e15.cz, 2014-06-25, [cit. 2020-01-08]. Dostupné online.
  12. Nonproliferation Sanctions, Washington, D.C.: U.S. Department of State, 2014-05-28, http://www.state.gov/t/isn/226423.htm, dost. 2014-06-22 . V aktualizovanej tabuľke pod názvom „Islamic Revolutionary Guard Corps“. (po anglicky)
  13. Strobel, Warren P.; Fadel, Leila (2008-03-31), „Iranian who brokered Iraqi peace is on U.S. terrorist watch list“, McClatchy Newspapers, http://www.mcclatchydc.com/2008/03/31/32141/iranian-who-brokered-iraqi-peace.html, dost. 2014-06-22  (po anglicky)
  14. TASR; ČTK. Američania zabili vplyvného veliteľa špeciálnych jednotiek iránskych gárd. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-01-03. Dostupné online [cit. 2020-01-08]. ISSN 1335-4418.
  15. TASR. V Iráne pochovali generála Sulejmáního. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-01-08. Dostupné online [cit. 2020-01-08]. ISSN 1335-4418.
  16. TASR. Solejmáního pohreb odložili potom, čo v tlačenici zahynulo 50 ľudí. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-01-07. Dostupné online [cit. 2020-01-08]. ISSN 1336-197X.

Literatúra upraviť

Monografie

Štúdie

Články